Cortina d'Ampezzo 12. februára (TASR) - Pred necelým rokom nevedela, či sa ešte niekedy postaví na lyže a bolesti cíti pri dlhšej chôdzi dodnes. Napriek tomu dokázala pred domácim publikom získať vytúženú zlatú olympijskú medailu. Talianska lyžiarka Federica Brignoneová „dosiahla nemožné“ a vo štvrtok v Cortine d'Ampezzo triumfovala v super-G. Len desať mesiacov po páde na vlaňajšom domácom šampionáte, pri ktorom utrpela viacnásobnú zlomeninu nohy a pretrhla si predný skrížený väz.

Pri jej jazde v náročných pretekoch, ktoré nedokončilo až sedemnásť lyžiarok vrátane veľkých favoritiek, nebolo badať opatrnosť či zaváhanie. Od štartu išla naplno a v cieli jej aplaudoval celý štadión vrátane talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu. „Pred rokom som ani nevedela, či sa ešte niekedy vrátim k športu. Vlastne až do novembra som netušila, či si ešte obujem lyžiarky. Počas toho obdobia to nikdy nebolo jednoduché. Takže, keď som prišla na olympiádu, myslela som na to, aké mám šťastie,“ povedala na tlačovej konferencii.

Tridsaťpäťročná Brignoneová sa vrátila na súťažné svahy až 20. januára v Kronplatzi, kde dosiahla v obrovskom slalome šieste miesto. Nasledovalo 18. v super-G v Crans Montane a tretie preteky po deväťmesačnej pauze absolvovala už v Cortine, kde prvýkrát začala veriť, že by mohla dosiahnuť úspech: „Po tréningoch na zjazd moje sebavedomie každým dňom rástlo, ale snažila som si udržať ten pocit, že som šťastná, že som vôbec tu.“

Foto: TASR - Martin Baumann

V nedeľňajšom zjazde jej to nevyšlo, do cieľa prišla s mankom 1,19 sekundy na víťaznú Breezy Johnsonovú z USA, no naznačila, že s ňou súperky musia počítať. O štyri dni neskôr sa postavila na štart s pocitom, že nemá čo stratiť: „A možno práve preto som to dokázala. Dnes som bola outsiderka, ale viem, čo dokážem na svojich lyžiach. Je to majstrovské dielo mysle, vytrvalosti, prekonania toho, čo som považovala za nemožné. Je to skutočne výnimočné.“

Brignoneová vyštartovala na trať ako šiesta v poradí a v cieli mala suverénne najlepší čas 1:23,41 minúty. Posadila sa do „horúceho kresla“ a s napätím sledovala svoje súperky. Keď postupne odpadávali, začala veriť, že zlatý sen sa môže naplniť. „Po jazde som bola na seba naozaj hrdá, veľmi hrdá, ale pomyslela som si, že to nie je možné. Tak som čakala a sledovala ostatné. To čakanie bolo miestami naozaj ťažké, stále tam bolo veľa dievčat, najlepšie z tejto sezóny a ja medzi ne nepatrím. Dnes som určite nebola favoritka, ale stať sa môže čokoľvek,“ povedala.

Po najlepšej tridsiatke už začala s neistotou oslavovať, ku koncu štartového poľa už naplno a čoskoro sa spustila obrovská talianska radosť pod zjazdovkou aj na tribúnach. Zablahoželal jej aj prezident Sergio Mattarella a pri príležitosti jeho návštevy Brignoneovej spríjemnili veľké víťazstvo farebnou trikolórou na oblohe aj akrobati z letky Frecce Tricolori.

Brignoneová sa vo veku 35 rokov stala najstaršou olympijskou víťazkou v alpskom lyžovaní a zároveň je prvá, ktorá dokázala získať zlato na domácej pôde od Lillehammeru 1994, keď sa to podarilo Nórovi Lassemu Kjusovi. „Pomohlo mi, že som na sebe nemala žiadny tlak. Ľudia sa ma pred časom pýtali, či budem štartovať v Miláne a Cortine d'Ampezzo? No ja som vtedy ani nevedela, či budem chodiť,“ vyhlásila Brignoneová, ktorá tesne po zisku zlata nechcela hovoriť o ďalšej kariére.

Stále sa totiž nedostala z ťažkého zranenia, ktoré jej strpčuje každodenný život. „Cítim ho každý deň a každú noc. Chodí sa mi už lepšie, dokonca môžem chodiť bez bolesti, ak nechodím príliš dlho. Po lyžovaní to nie je vždy jednoduché, ale mám tím lekárov a fyzioterapeutov. Starajú sa o mňa množstvo hodín každý deň. A vďaka nim môžem každý deň lyžovať,“ dodala dvojnásobná víťazka veľkého glóbusu za triumf vo Svetovom pohári, ktorá doteraz čakala na najcennejší kov spod piatich kruhov. Pred štyrmi rokmi získala striebro a bronz v Pekingu, v roku 2018 skončila v Pjongčangu na striebornom stupienku v obrovskom slalome.



/vyslaný redaktor TASR M. Tegza/