Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. júl 2024Meniny má Kamila
< sekcia Šport

Coubertin splnil svoj sen - pred 130 rokmi vznikol MOV

Na archívnej snímke olympijské kruhy. Foto: TASR/AP

"Nič v starovekej histórii mi nedalo viac podnetov na premýšľanie ako Olympia," povedal francúzsky šľachtic a zakladateľ novodobých olympijských hier Pierre de Coubertin.

Paríž/Lausanne/Bratislava 23. júna (TASR) - K myšlienke obnovenia tradičných športových slávností viedli Coubertina archeologické nálezy v Olympii, za ktorými stál nemecký archeológ Ernst Curtius. "Nič v starovekej histórii mi nedalo viac podnetov na premýšľanie ako Olympia," povedal francúzsky šľachtic a zakladateľ novodobých olympijských hier Pierre de Coubertin. Svoj olympijský sen premenil na skutočnosť v júni 1894.

V nedeľu 23. júna uplynie 130 rokov od založenia Medzinárodného olympijského výboru (MOV), poslaním ktorého je podporovať olympizmus na celom svete a riadiť olympijské hnutie.

Prvý pokus presadiť novú športovú koncepciu olympijských hier sa uskutočnil 25. novembra 1892. Došlo k nemu na pôde starobylej parížskej Sorbonny počas zasadania Únie francúzskych spoločností atletických športov, ale úspešný nebol.

Len 1,62 metra vysoký Coubertin sa však svojho veľkého cieľa nevzdal a o dva roky neskôr v júni 1894 zvolal do Paríža medzinárodný kongres. Tentoraz úspešne.

Kongres sa začal 16. júna 1894 taktiež v aule Sorbonnskej univerzity. Delegáti z Francúzska, Grécka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Belgicka, Ruska, Španielska, Švédska a USA jednohlasne schválili Coubertinov návrh na oživenie športových súťaží inšpirovaných duchom antických hier v pravidelných štvorročných intervaloch. Stalo sa tak v záverečný deň zasadania 23. júna 1894. Zároveň bol založený Medzinárodný olympijský výbor (MOV), ktorého prvým prezidentom sa stal Demetrius Vikelas a generálnym tajomníkom Pierre de Coubertin.

Na čelo zvolili Gréka Vikelasa preto, lebo na kongrese sa súčasne rozhodlo o tom, že prvé novodobé olympijské hry sa uskutočnia v roku 1896 v Aténach, ako poďakovanie gréckemu národu za slávnosť, ktorú dal svetu. Po úspešnom ukončení olympijských hier odovzdal Vikelas v roku 1896 úrad Coubertinovi, prezidentom MOV bol až do roku 1925.

V roku 1913 navrhol Coubertin päť olympijských kruhov - "päť prsteňov predstavujúcich päť častí sveta" v piatich farbách na bielom pozadí. O rok neskôr, na VI. olympijskom kongrese v Paríži odobrili oficiálnu podobu olympijskej zástavy. Prvýkrát zaviala nad štadiónom v roku 1920 počas OH v Antverpách.

V poradí VII. olympijský kongres, ktorý sa konal v roku 1921 v Lausanne, ešte nezaviedol zimné olympijské hry ako samostatnú časť olympijských hier, ale rozhodol, že hostiteľská krajina môže zorganizovať aj súťaže v zimných športoch pod záštitou MOV.

Ako prvé dostalo takúto možnosť Francúzsko. V roku 1924 zorganizovalo v Chamonix "Medzinárodný týždeň zimných športov", ktorý nasledujúci VIII. kongres MOV v Prahe v roku 1925 oficiálne uznal za I. zimné olympijské hry.

Jeden z kľúčových momentov v histórii MOV, ktorý združuje 206 národných olympijských výborov, priniesol rok 1981, keď na svojom zasadaní v západonemeckom kúpeľnom meste Baden-Baden prvýkrát zvolil do svojich radov ženy.

Prvými členkami MOV sa stali fínska atlétka Pirjo Häggmanová a venezuelská parkúrová jazdkyňa a tenistka Flor Isava-Fonsecová. V súčasnosti má MOV 105 členov a jeho členkou je aj slovenská strelkyňa a viceprezidentka Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Danka Barteková.

MOV sídlil pôvodne v Paríži. V roku 1915 ho však Pierre de Coubertin presťahoval k brehom Ženevského jazera, do mesta Lausanne, ktoré bolo v roku 1994, pri príležitosti stého výročia založenia MOV, oficiálne označené za olympijské hlavné mesto.

Od 10. septembra 2013 stojí na čele MOV nemecký športový funkcionár Thomas Bach, ktorý je v poradí deviaty prezident tejto medzinárodnej organizácie.