< sekcia Šport

Sagan na návšteve u Kisku: Myslel som, že vkročí kráľ

Prezident SR Andrej Kiska (vpravo) podáva ruku slovenskému cyklistovi, štvornásobnému viťazovi súťaže o Zelený dres na Tour de France Petrovi Saganovi (vľavo) počas prijatia v Bratislave 6. augusta 2015. Foto: TASR/Martin Baumann

Jazdec stajne Tinkoff-Saxo strávi na Slovensku štyri až päť dní a potom zamieri naspäť do Monaka.


Bratislava 6. augusta (TASR) - Myslel som, že vkročí kráľ. Také boli prvé slová Petra Sagana na úvod stretnutia u prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku. Neformálna schôdzka prebehla v priateľskej atmosfére, na jej začiatku najlepší slovenský cyklista odovzdal hlave štátu repliku zeleného dresu pre víťaza bodovacej súťaže na Tour De France.

Kiska po stretnutí potvrdil, že je veľkým fanúšikom Sagana. "My sme na Peťa veľmi hrdí. Myslím, že celé naše Slovensko je nesmierne hrdé, že máme človeka, ktorý nám robí také fantastické meno. Okrem toho je takým človekom, ktorý do toho všetkého - nie ľahkého boja - vnáša trošku humoru a trošku nadsázky, za čo ho máme veľmi radi. Držíme mu prsty, má pred sebou ďalšie boje, ďalšie ciele, majstrovstvá sveta. Takže nech sa mu darí," povedal prezident SR.
Prezident SR Andrej Kiska (vpravo) príjima dar - Zelený dres najlepšieho špurtéra na Tour de France , od slovenského cyklistu, štvornásobného víťaza súťaže o Zelený dres na Tour de France Petra Sagana (vľavo) počas prijatia v Bratislave 6. augusta 2015. Na snímke vľavo v pozadí manažér Petra Sagana Jozef Korbel.
Foto: TASR/Martin Baumann

Úspešný cyklista mal za sebou náročný deň. Dopoludnia ho na petržalskom Tyršovom nábreží privítalo množstvo športových nadšencov, ktorí mohli od svojho idolu získať fotky a autogramy. Popoludní si to štvornásobný držiteľ zeleného dresu na slávnej Tour namieril v spoločnosti svojej priateľky Kataríny Smolkovej do Prezidentského paláca. "Dostal som pozvanie od pána prezidenta a to sa neodmieta. Najmä keď som dnes tu, v Bratislave. Nie je to zase nejaká veľmi formálna vec, že som tu a tak som sa veľmi rád zastavil. Myslím, si, že v priestoroch Prezidentského paláca som tiež prvýkrát, takže si to môžem obrieť zvnútra. Pre mňa je to veľká pocta a česť. Som veľmi rád, že sme sa mohli takto stretnúť," vyznal sa Sagan.

Jazdca tímu Tinkoff-Saxo čaká teraz voľnejší program v rodnej krajine, kde sa zdrží asi štyri až päť dní. Bicykel však nezostane v rohu, keďže náročná sezóna pokračuje a Sagan sa musí pripravovať na ďalšie vrcholy. V rámci prípravy na majstrovstvá sveta sa zúčastní v auguste na španielskej Vuelte.

Sagan sa v Monaku cíti fajn: Sú tam výborné podmienky

Na Slovensko sa už tak často nedostane. Program World Tour je príliš nabitý a z Monaka, kde žije už dva roky, to nie je len tak na skok. Najlepší slovenský cyklista posledných sezón Peter Sagan si však vo štvrtok našiel čas aj na fanúšikov z rodnej krajiny a strávil s nimi deň na Tyršovom nábreží v Bratislave.

Na hviezdu svetovej cyklistiky sa prišlo pozrieť niekoľko stoviek ľudí a nadšené boli najmä deti, ktoré mali možnosť si odfotiť dvadsaťpäťročného pretekára, či získať cennú trofej - jeho autogram. O podpis Petra Sagana ale mali záujem aj staršie ročníky, mnoho z ľudí za ním prišlo ako inak na bicykloch. "Dnes sem prišlo veľa ľudí, čo ma teší a vážim si to. Prišiel som sem hlavne kvôli nim, aby som ich mohol pozdraviť. Chcem sa im poďakovať za podporu," povedal svojim priaznivcom. Tí za ním neváhali vycestovať ani do Francúzka, kde v uplynulých týždňoch získal už svoj štvrtý zelený dres na najslávnejších pretekoch sveta Tour de France. "Aj tam prišlo veľmi veľa fanúšikov a chalani v balíku hovorili, že prišli moji 'hooligans', všade boli slovenské vlajky."

Jazdec stajne Tinkoff-Saxo strávi na Slovensku štyri až päť dní a potom zamieri naspäť do Monaka. Jeho ďalším cieľom v sezóne je príprava na španielsku Vueltu a v kniežactve má na ňu lepšie podmienky ako v rodnej krajine. Rozhodujúca je najmä blízkosť alpských kopcov vo Francúzsku a Taliansku. "Po pár dňoch sa vraciam do Monaka. Ale to, že tam žijem, neznamená, že trénujem v meste na kruhovom objazde. Chodím do Talianska, do Francúzka a tam sú veľmi pekné cesty aj kopce. Také, aké na Slovensku ani nemáme. Sú tam dobré podmienky na tréning," povedal.

Obe krajiny majú veľkú cyklistickú tradíciu a ľudia sú tak zvyknutí na to, že na cestách sa pomedzi autami premávajú pretekári. "Pri mori je samozrejme väčšia premávka, ale keď človek odbočí viac do vnútrozemia, tak tam je to skoro bez áut. Je to super, navyše ľudia sú tam navyknutí na cyklistov a veľa ľudí jazdí po cestách aj na skútroch."

Sagan začínal kariéru na horskom bicykli, aj teraz by si na ňom rád zajazdil, ale nabitá sezóna mu to už tak ľahko nedovoľuje. "V sezóne na to nie je čas a keď ho človek aj má, chce si trochu oddýchnuť. Ale po nej, keď je zimná príprava, sadnem radšej na horský, veď cestného mám už dosť. Keď je voľno a mám na to chuť, tak vždy idem. Do kategórie U23 som jazdil aj aj, ale potom prišla ponuka z profesionálneho tímu a musel som si vybrať. Rozhodol som sa pre cestu, keďže som dostal ponuku z ProTour tímu. Tam nebolo o čom a myslím si, že som urobil dobre," povedal Sagan, ktorý si zaspomínal aj na svoje cyklistické začiatky.

"Spomínam si na staré časy s trénerom Petrom Zánickým. Nebolo to len o tréningu, ale aj o tom ako nás vychovával. Ako nás zobral na sústredenie na chatu, ako sme neposlúchali a dostali sme tresty, ako keď sme bicyklovali, búchal hrncami, aby nás povzbudzoval, hrali sme sa. Sú to vtipné zážitky, na ktoré rád spomínam."

Z mladosti sa preniesol aj do súčasnosti, v ktorej sa stále viac a viac využívajú moderné technológie. Sagan si myslí, že sú až veľmi veľkou súčasťou každodenného života. "Technika ide stále dopredu, niekedy sa mi zdá, že sme predbehli svoju dobu. Narodí sa dieťa a rodičia mu dajú iPad, aby sa hralo, aby nešlo behať von a aby bolo ticho. To sa mi nepáči. Ja som vyrastal na ulici s deťmi, kde sme sa hrali, bicyklovali, chodili sme do lesa a opekali sme si. To sa z tejto doby vytráca. Aj keď si sadneme spolu ku stolu a všetci sú na telefóne. Rozprávajú sa virtuálne s ľuďmi, ktorí sú od nich ďaleko. Je to síce pekné, ale človek stráca tú chvíľu, v ktorej žije." Paralelu našiel aj v cyklistike. "Aj náš šport sa pomaly začína meniť. Všetci pozerajú len na čísla, watty, tep a ten 'feeling' športovca ide bokom."