Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 4. júla (TASR) - V sobotu 4. júla uplynie sto rokov od narodenia legendárneho futbalového útočníka Alfreda di Stéfana. Rodák z Buenos Aires sa počas viac ako dvadsaťročnej kariéry preslávil pôsobeniami v River Plate, kolumbijskom tíme Millionarios, no najmä v Reale Madrid. Kanonier s prezývkou „Plavovlasý šíp“ (španielsky La Saeta Rubia) zomrel tri dni po svojich 88. narodeninách v pondelok 7. júla 2014 na následky infarktu v Madride.
Celým menom Alfredo Stefano di Stéfano Laulhe sa narodil 4. júla 1926 vo štvrti Barracas v Buenos Aires, kde už ako malý začal s pouličným futbalom. K športu ho viedol jeho otec Alfredo di Stéfano, ktorý hrával ako obranca za River Plate, no kariéru musel ukončiť predčasne v roku 1912 pre zranenie kolena. Rodina sa v roku 1940 presťahovala na vidiek, kde hrával mladý di Stéfano za miestne kluby, a už vtedy zaujal svojím talentom. Po návrate do Buenos Aires mu otec vybavil skúšku v mládežníckom tíme River Plate, kde okamžite presvedčil trénerov. O dva roky debutoval v prvom tíme a získal prvý argentínsky titul. Nasledovalo hosťovanie v Huracáne, kde strelil prvé z mnohých gólov, následne sa vrátil do Riveru a naplno rozbehol svoju hviezdnu kariéru.
Počas nej vyhral viac ako 20 ligových a pohárových titulov a európskych pohárov. Popri legendách Pelém, Maradonovi, Franzovi Beckenbauerovi a Johanovi Cruyffovi patrí k najlepším hráčom všetkých čias. Rodený Argentínčan a neskôr naturalizovaný Španiel bol šéfom legendárneho tímu Realu Madrid, ktorý v rokoch 1956 až 1960 vyhral päťkrát za sebou Európsky pohár majstrov (EPM), pričom strelil gól v každom z piatich finále. „Plavovlasý šíp“, prezývka, ktorú si vyslúžil za svoju rýchlosť, spája v sebe hernú ľahkosť Beckenbauera so smrteľnou nebezpečnosťou Gerda Müllera. „Di Stéfano je najkompletnejší hráč, akého som kedy videl,“ ocenil bývalý tréner Nemecka Sepp Herrberger jeho schopnosti. „Don Alfredo“ strelil v 510 zápasoch za Real 418 gólov (308 v 396 oficiálnych zápasoch) a s kráľovským klubom získal v rokoch 1954 až 1964 osem titulov majstra krajiny.
Hráčska elegancia tohto stredného útočníka priniesla Realu prezývku „biely balet“. „Naši súperi potrebovali šesť rokov, aby pochopili, že hráme so stiahnutým útočníkom,“ povedal Di Stéfano, ktorý sa nevyhýbal ani hre v strede poľa. Bol hlavnou postavou legendárneho finále EPM v roku 1960, v ktorom Real zdolal Eintracht Frankfurt 7:3. On sám strelil v zápase tri góly, ďalšie štyri dal legendárny maďarský kanonier Ferenc Puskás.
Di Stéfano bol neuveriteľne disciplinovaný. Okrem ihriska sa nikdy nepostaral o titulky v médiách, napriek tomu sa o ňom stále hovorilo, že má ťažkú povahu. Spoluhráči občas trpeli jeho maniermi, keďže vedľa seba nezniesol ďalšiu hviezdu. Madridčania ho v staršom veku zažili ako málovravného a mrzutého.
Na archívnej snímke z 25. augusta 1963 Alfredo Di Stefano Foto: TASR/AP
Jeho kariéra sa začala v roku 1943 v argentínskom klube River Plate v Buenos Aires. Cez kolumbijskú Bogotu a miestnych Millionarios sa dostal až do Španielska. Z jeho prestupu sa stala ťahanica medzi Realom a FC Barcelona. „Barca“ bola na začiatku rýchlejšia. Di Stéfano už s Kataláncami trénoval, no Real sa nevzdal do poslednej chvíle ešte plápolajúcej šance. Fanúšikovia Barcelony si dodnes myslia, že v odchode do Realu na poslednú chvíľu mali prsty vysokopostavení prívrženci diktátora Franca. Sám sa však označoval ako „bezpartajný“. Iba raz spadol nedobrovoľne do osídiel politiky. V roku 1963 ho vo Venezuele uniesli prívrženci extrémnej ľavice, no po troch dňoch ho prepustili na slobodu.
Ako hráč odohral 41 medzištátnych zápasov za reprezentácie troch krajín (Argentíny, Kolumbie a Španielska). Stal sa jedným z velikánov svetového futbalu, ktorý sa nikdy nezúčastnil na majstrovstvách sveta. V roku 1950 sa Argentína pre štrajk hráčov v najvyššej súťaži stiahla z kvalifikácie, v roku 1954 ho FIFA suspendovala, keďže dva roky predtým nastúpil za Kolumbiu, ktorá mala vtedy spor so strešnou organizáciou, v roku 1958 prepáslo Španielsko kvalifikáciu a o štyri roky neskôr bol di Stéfano zranený. V roku 1964 odišiel z Realu do Espanyolu Barcelona, kde pôsobil dve sezóny a kariéru ukončil ako 40-ročný.
Zažil aj niekoľko trénerských úspechov. Pod jeho vedením sa Boca Juniors a River Plate stali majstrami Argentíny, v roku 1971 získal ligový primát s FC Valencia a v roku 1980 Pohár víťazov pohárov. Prišli však aj trpké sklamania. Jeho autoritatívny štýl hráči často neprijímali. Už na svojom prvom pôsobisku, v klube FC Elche neskončil slávne, zo Sportingu Lisabon ho prepustili po 40 dňoch. Real Madrid vymenoval di Stéfana v roku 2000 za čestného prezidenta klubu.
Okrem titulov získal aj množstvo individuálnych ocenení, medzi ktorými sa vynímajú dve Zlaté lopty za roky 1957 a 1959. Stále je štvrtý najlepší ligový strelec v histórii Realu Madrid a najlepší v histórii El Clásico spoločne s Cristianom Ronaldom. Od roku 2000 bol čestný prezident Realu. V hlasovaní magazínu France Football o Futbalistu storočia skončil štvrtý za Pelém, Maradonom a Cruyffom. Jeho súčasníci Eusébio a Just Fontaine ho označili za „najkompletnejšieho futbalistu v histórii futbalu“.
Di Stéfano trpel srdcovými problémami od roku 2005. Po infarkte myokardu mu lekári voperovali kardiostimulátor a štvornásobný bajpas. Legendárny útočník dostal ďalší infarkt 5. júla 2014 na jednej z madridských ulíc v blízkosti štadióna Santiaga Bernabea. Privolaným záchranárom sa ho podarilo oživiť po osemnástich minútach. V nemocnici, kde ho previezli vo vážnom stave a upadol do kómy, napokon po dvoch dňoch zomrel. „Ľudia stále hovoria, že najlepším futbalistom bol Pelé alebo Diego Maradona, ale pre mňa to bol Alfredo di Stéfano,“ vyhlásil legendárny Pelé.
