Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Caroline Ouelletteová bola podľa iihf.com jedna z najúspešnejších a najdominantnejších hráčok ženského hokeja. Štyrikrát získala zlato na ZOH a ďalších šesť titulov na MS.
Autor TASR
Riga/Tampere 10. decembra (TASR) - Počas budúcoročných MS v hokeji slávnostne uvedú do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) deväť osobností. V kategórii hráčov vstúpia do prestížneho klubu Švéd Henrik Zetterberg, Američan Brian Leetch, Francúz Cristobal Huet, Brit Jimmy Foster a Kanaďanka Caroline Ouelleteová. Doplnia ich švajčiarska rozhodkyňa Sandra Dombrowská, Fín Kalervo Kummola, ktorý získa ocenenie v kategórii budovateľ, držiteľ ceny Richarda "Bibi" Torrianiho Maďar Viktor Szelig a Kimmo Leinonen, ktorý získa cenu Paula Loicqa.
Slávnostné uvedenie do Siene slávy IIHF je na programe pred zápasmi o medaily na MS v nedeľu 28. mája vo fínskom Tampere.
Bývalý švédsky útočník Henrik Zetterberg sa stal 21. hráčom, ktorý získal tzv. Zlatú trojkorunu (Triple Gold Club). V úspešnej kariére získal zlaté medaily na ZOH a MS, ku ktorým pridal aj víťazstvo v Stanleyho pohári. Švédsko reprezentoval na štyroch ZOH, šiestich MS a Svetovom pohári (2004). Bol súčasť historického double, o ktoré sa v roku 2006 postarala švédska reprezentácia triumfom na ZOH a MS. V NHL obliekal iba dres Detroitu Red Wings, v ktorého drese získal v roku 2008 nielen Stanleyho pohár, ale aj trofej Conna Smythea pre najužitočnejšieho hráča play off. Šesť sezón pôsobil ako kapitán Red Wings.
Bývalý americký obranca Brian Leetch odohral prevažnú časť kariéry v drese New Yorku Rangers. V minulosti ho už uviedli aj do Hokejovej siene slávy v Toronte. Štartoval na troch ZOH, dvoch MS, zahral si aj na jednom Kanadskom pohári a dvoch Svetových pohároch. K jeho najväčším úspechom patrí víťazstvo na Svetovom pohári (1996), Stanleyho pohár (1994) a ceny pre najlepšieho obrancu a najužitočnejšieho hráča play off.
Cristobal Huet patrí k najúspešnejším francúzskym hokejistom a medzi tamojšími brankármi má prvenstvo. Reprezentoval na 13 šampionátoch a dvoch ZOH (1998, 2002). V roku 2001 si ho Los Angeles Kins vybrali v drafte NHL. Stal sa prvým francúzskym brankárom a iba druhým hráčom z tejto krajiny (po Philippeovi Bozonovi), ktorý nastúpil v NHL. V najprestížnejšej súťaži odohral sedem sezón. V ročníku 2009/2010 získal spoločne so slovenským útočníkom Mariánom Hossom Stanleyho pohár vo farbách Chicaga Blackhawks.
Caroline Ouelletteová bola podľa iihf.com jedna z najúspešnejších a najdominantnejších hráčok ženského hokeja. Štyrikrát získala zlato na ZOH a ďalších šesť titulov na MS.
Cenu Richarda "Bibi" Torrianiho IIHF udeľuje výnimočným hráčom, ktorí pôsobilo mimo najvyššej hokejovej úrovne. V roku 2023 ju počas slávnostného ceremoniálu získa Maďar Viktor Szelig, ktorý vyše 20 rokov reprezentoval svoju krajinu na medzinárodných turnajoch mužov. Vrchol kariéry dosiahol v roku 2008, keď Maďarsko prvýkrát od roku 1939 postúpilo do elitnej kategórie.
Cenu Paula Loicqa získal Fín Kimmo Leinonen, ktorý bol 12 rokov PR manažér a marketingový riaditeľ. Z funkcie odstúpil, aby sa dôslednejšie venoval pozícii generálneho tajomníka pre historickú spoločnú kandidatúru MS Fínska so Švédskom v rokoch 2012 a 2013. Bol technický delegát na štyroch ZOH (1998-2010) a počas tohto obdobia pôsobil na 14 MS. Bol súčasť rôznych organizačných výborov mužských a ženských turnajov. V roku 1984 bol spoluzakladateľ Siene slávy fínskeho hokeja, ktorá vzišla z ďalšej Leinonenovej spolutvorby – Fínskeho hokejového múzea, ktoré v roku 1978 pomáhal založiť.
Sandra Dombrowská (rodné meno Freyová) sa zapíše do histórie ako prvá funkcionárka uvedená do Siene slávy IIHF. Založila ženský hokejový klub BOMO a reprezentovala Švajčiarsko na prvých (neoficiálnych) MS žien v Toronte v roku 1987. Po hráčskej kariére pôsobila ako rozhodkyňa. Bola prvá žena, ktorí rozhodovala (v roku 1992) finále MS žien.
Brit Jimmy Foster odohral v 30. rokoch na olympiáde a MS 29 zápasov, v roku 1936 vybojoval olympijské zlato a na svetovom šampionáte dve strieborné medaily. Žiadny iný brankár mimo "veľkej šestky“ hokejových krajín nezískal toľko medailí na medzinárodných turnajoch. Inkasoval iba 22 gólov a zaznamenal spolu 16 čistých kont - viac ako ktorýkoľvek iný brankár v histórii IIHF.
Kalervo Kummola pôsobil dve desaťročia ako prezident Fínskeho zväzu ľadového hokeja (1997-2016) a v rokoch 2003-2021 bol viceprezident IHF. Pracoval vo viacerých výboroch IIHF vrátane výborov pre šport, marketing, koučing a koordináciu. Podieľal sa na založení Siene slávy fínskeho hokeja a od roku 1986 predsedá jej výberovej komisii.
Slávnostné uvedenie do Siene slávy IIHF je na programe pred zápasmi o medaily na MS v nedeľu 28. mája vo fínskom Tampere.
Bývalý švédsky útočník Henrik Zetterberg sa stal 21. hráčom, ktorý získal tzv. Zlatú trojkorunu (Triple Gold Club). V úspešnej kariére získal zlaté medaily na ZOH a MS, ku ktorým pridal aj víťazstvo v Stanleyho pohári. Švédsko reprezentoval na štyroch ZOH, šiestich MS a Svetovom pohári (2004). Bol súčasť historického double, o ktoré sa v roku 2006 postarala švédska reprezentácia triumfom na ZOH a MS. V NHL obliekal iba dres Detroitu Red Wings, v ktorého drese získal v roku 2008 nielen Stanleyho pohár, ale aj trofej Conna Smythea pre najužitočnejšieho hráča play off. Šesť sezón pôsobil ako kapitán Red Wings.
Bývalý americký obranca Brian Leetch odohral prevažnú časť kariéry v drese New Yorku Rangers. V minulosti ho už uviedli aj do Hokejovej siene slávy v Toronte. Štartoval na troch ZOH, dvoch MS, zahral si aj na jednom Kanadskom pohári a dvoch Svetových pohároch. K jeho najväčším úspechom patrí víťazstvo na Svetovom pohári (1996), Stanleyho pohár (1994) a ceny pre najlepšieho obrancu a najužitočnejšieho hráča play off.
Cristobal Huet patrí k najúspešnejším francúzskym hokejistom a medzi tamojšími brankármi má prvenstvo. Reprezentoval na 13 šampionátoch a dvoch ZOH (1998, 2002). V roku 2001 si ho Los Angeles Kins vybrali v drafte NHL. Stal sa prvým francúzskym brankárom a iba druhým hráčom z tejto krajiny (po Philippeovi Bozonovi), ktorý nastúpil v NHL. V najprestížnejšej súťaži odohral sedem sezón. V ročníku 2009/2010 získal spoločne so slovenským útočníkom Mariánom Hossom Stanleyho pohár vo farbách Chicaga Blackhawks.
Caroline Ouelletteová bola podľa iihf.com jedna z najúspešnejších a najdominantnejších hráčok ženského hokeja. Štyrikrát získala zlato na ZOH a ďalších šesť titulov na MS.
Cenu Richarda "Bibi" Torrianiho IIHF udeľuje výnimočným hráčom, ktorí pôsobilo mimo najvyššej hokejovej úrovne. V roku 2023 ju počas slávnostného ceremoniálu získa Maďar Viktor Szelig, ktorý vyše 20 rokov reprezentoval svoju krajinu na medzinárodných turnajoch mužov. Vrchol kariéry dosiahol v roku 2008, keď Maďarsko prvýkrát od roku 1939 postúpilo do elitnej kategórie.
Cenu Paula Loicqa získal Fín Kimmo Leinonen, ktorý bol 12 rokov PR manažér a marketingový riaditeľ. Z funkcie odstúpil, aby sa dôslednejšie venoval pozícii generálneho tajomníka pre historickú spoločnú kandidatúru MS Fínska so Švédskom v rokoch 2012 a 2013. Bol technický delegát na štyroch ZOH (1998-2010) a počas tohto obdobia pôsobil na 14 MS. Bol súčasť rôznych organizačných výborov mužských a ženských turnajov. V roku 1984 bol spoluzakladateľ Siene slávy fínskeho hokeja, ktorá vzišla z ďalšej Leinonenovej spolutvorby – Fínskeho hokejového múzea, ktoré v roku 1978 pomáhal založiť.
Sandra Dombrowská (rodné meno Freyová) sa zapíše do histórie ako prvá funkcionárka uvedená do Siene slávy IIHF. Založila ženský hokejový klub BOMO a reprezentovala Švajčiarsko na prvých (neoficiálnych) MS žien v Toronte v roku 1987. Po hráčskej kariére pôsobila ako rozhodkyňa. Bola prvá žena, ktorí rozhodovala (v roku 1992) finále MS žien.
Brit Jimmy Foster odohral v 30. rokoch na olympiáde a MS 29 zápasov, v roku 1936 vybojoval olympijské zlato a na svetovom šampionáte dve strieborné medaily. Žiadny iný brankár mimo "veľkej šestky“ hokejových krajín nezískal toľko medailí na medzinárodných turnajoch. Inkasoval iba 22 gólov a zaznamenal spolu 16 čistých kont - viac ako ktorýkoľvek iný brankár v histórii IIHF.
Kalervo Kummola pôsobil dve desaťročia ako prezident Fínskeho zväzu ľadového hokeja (1997-2016) a v rokoch 2003-2021 bol viceprezident IHF. Pracoval vo viacerých výboroch IIHF vrátane výborov pre šport, marketing, koučing a koordináciu. Podieľal sa na založení Siene slávy fínskeho hokeja a od roku 1986 predsedá jej výberovej komisii.
