< sekcia Šport

Dušan GALIS oslavuje 70-ku: Nič by som nemenil, nemám za čím banovať

Legendárny Dušan Galis v TABLET.TV. Foto: TABLET.TV

Dušan Galis patrí k najúspešnejším futbalovým trénerom pod Tatrami, a tak sme sa s ním pri príležitosti jeho 70. narodenín v štúdiu TABLET.TV porozprávali.

Bratislava 24. novembra (Teraz.sk) – Dušan Galis, jeden z najúspešnejších slovenských futbalových trénerov, dnes oslavuje okrúhle jubileum. Pri príležitosti 70. narodenín sme s ním v televíznom štúdiu TABLET.TV v krátkosti zbilancovali jeho športovú kariéru, pristavili sa pri jej najvýznamnejších míľnikoch, no ako bývalý reprezentačný kormidelník futbalistov SR nám ponúkol aj svoj stručný pohľad na účinkovanie súčasného národného tímu v kvalifikácii o postup na EURO 2020.

V konkurencii Chorvátska, Walesu, Maďarska a Azerbajdžanu obsadili slovenskí futbalisti v kvalifikačnej skupine o postup na budúcoročný európsky šampionát nepostupovú 3. priečku. Je to pre Dušana Galisa sklamanie? „Myslím si, že je to reálne odzrkadlenie toho, na čo naša reprezentácia, ktorá je momentálne vo fáze určitej prestavby, v súčasnosti má. Na druhej strane, áno, slovenská futbalová verejnosť očakávala, že skončíme do druhého miesta, no zápasy, ktoré sme mali uhrať na remízu, alebo v nich bodovať naplno, nám nevyšli. No ešte nie je nič stratené, najbližšie nás čaká barážový duel s Írskom, a ja osobne vidím pred týmto súbojom reálnu šancu na úspech. To musia však chlapci k nemu pristúpiť s úplne iným nasadením a inou túžbe po víťazstve, ako tomu bolo napríklad pred pár dňami v Chorvátsku. Proti takémuto súperovi musí 90 percent hráčov základnej zostavy podať nadpriemerný výkon. Priemerný nestačí,“ rozhovoril sa Dušan Galis, ktorého zaskočilo, že slovenskí futbalisti podávali v jednotlivých zápasoch kvalifikácie diametrálne odlišné výkony.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S DUŠANOM GALISOM:



Napriek neúspechu v kvalifikačnej skupine majú zverenci trénera Pavla Hapala stále reálnu šancu postúpiť na EURO 2020. To však musia v marcovej baráži zdolať Írsko a následne aj jedného z dvojice Severného Írsko – Bosna a Hercegovina. Galis baráž, aj keď v inej forme, ako reprezentačný tréner pred 14 rokmi zažil, pričom išlo o dva vzájomné zápasy so Španielskom (1:5 a 1:1) v kvalifikácii MS 2006. Ako si na to spomína? „Už samotný žreb baráže bol zvláštny, a tak škoda, že nám do cesty neprisúdil Nórov. Šanca postúpiť na svetový šampionát by bola v tom prípade reálnejšia. Dostali sme však Španielov a presadiť sa proti krajine, ktorej lige kraľujú také kluby ako Real Madrid, Barcelona, FC Sevilla či Atletico Madrid, je nesmierne náročné. Nechcem sa teraz vyhovárať, ale svoje zohrala aj diplomacia. Môže sa so mnou hocikto hádať, ale nikto mi to nevyvráti. Uznávam, že v prvom zápase sme nehrali dobre, no ani zďaleka dobré neboli ani výkony rozhodcov. Neskôr sa to aj potvrdilo, keď ich vyhodili z talianskej ligy. A ak sa nemýlim, tak to bolo pre korupciu,“ vrátil sa myšlienkami 14 rokov dozadu Galis, ktorý bol v onom zápase vykázaný na tribúnu.

Ako hráč mal odchovanec dolnokubínskeho futbalu nemalý podiel na tom, že sa Československo prebojovalo na ME 1976, na konci ktorých sa v Belehrade 20. júna toho roku tešili jeho hráči zo zisku titulu majstra Európy. Galisov hviezdny okamih sa však odohral 235 dní predtým. Konkrétne 30. októbra 1975 na bratislavskom Tehelnom poli, keď jeho gólová hlavička rozhodla o výhre nad Anglickom 2:1 a zároveň aj o postupe ČSSR na európsky šampionát. „Zaujímavé je, že to bol môj jediný reprezentačný gól a stále sa o ňom píše. O takom Mariánovi Masnom, ktorý bol futbalový bohém a lepší odo mňa o tristo percent, sa nepíše nič. To mi príde nespravodlivé. Aby som sa však vrátil k zápasu s Anglickom a môjmu gólu, mimochodom aj naň mi prihrával Masný, musím povedať toľko, že ja som bol vždy citlivý na fanúšikov. Keď vás totiž dostanú do tranzu, je vám všetko jedno, nič vás nebolí a hráte len pre nich. A tak to bolo aj v tomto súboji,“ pokračoval Galis, ktorý sa môže taktiež pýšiť titulom majstra Európy, hoci v záverečných dvoch zápasoch proti Holandsku (3:1 po predĺžení) a Nemecku (3:2 po jedenástkovom rozstrele) nenastúpil.

Prekvapili ho fanúšikovia Trnavy


V pozícii kouča prežil zlaté časy v bratislavskom Slovane, s ktorým získal jeden federálny (1992) a štyri slovenské tituly (1994 – 96 a 2013). O to kontroverznejší bol v roku 1997 jeho trénerský prestup do Spartaku Trnava, ktorý je odvekým a zároveň najväčším rivalom belasých. „Bol som prekvapený, ako ma prijali trnavskí fanúšikovia, nemôžem na nich povedať jedno krivé slovo. Šok som však zažil krátko predtým, a to, keď ma v Slovane odvolali a nikto mi nepovedal prečo. Ja sám som tušil, prečo sa to stalo, no prišla ponuka z Trnavy a ďalej som to už neriešil. V Spartaku som mal potom pod palcom kvalitné mužstvo, povedal by som, že dokonca lepšie ako 1. FC Košice, no ekonomika v takýchto prípadoch nepustí. Ak si môže niekto pozvať na priateľský duel Juventus Turín, niet sa o čom baviť...,“ vysvetlil Galis, ktorý v sezóne 1997/98 skončil s Trnavčanmi v lige druhý. Iba bod za majstrovskými Košicami. Miernou náplasťou boli triumfy Spartaka v Slovenskom i Matičnom pohári.



Každá oslava jubilea zväčša vždy súvisí s určitým bilancovaním. Ak by sa čerstvý sedemdesiatnik obhliadol za svojou športovou kariérou, urobil by niečo inak, alebo je všetko, ako má byť? „Čo bolo, to bolo, treba sa pozerať dopredu, treba sa starať o to, aby bol človek zdravý, a aby bola jeho rodina v poriadku. Banovať za tým, čo bolo, to určite nie. To nikdy nebudem. Otvorene však musím povedať, že nikdy by som nemenil svoju mladosť za mladosť súčasných mladých ľudí. Nikdy v živote! Detstvo, medziľudské vzťahy, ochota si vzájomne pomáhať, pokora, slušnosť a mnoho iných vecí, bolo za mojich čias o niečom úplne inom. A práve to dnešnej mládeži veľmi chýba,“ uzavrel Dušan Galis, ktorý pri príležitosti 70. narodenín nechystá veľkolepé oslavy, životné jubileum oslávi v kruhu rodiny a niekoľkých blízkych priateľov.