Budapešť 31. mája (TASR) - Už iba Carlo Ancelotti má ako tréner viac titulov vo futbalovej Lige majstrov než Luis Enrique. Španielsky kouč získal v sobotu svoju tretiu trofej v milionárskej súťaži, dve ich má na konte s Parížom St. Germain a úplne prvú vybojoval s FC Barcelona. Čerstvý triumf s francúzskym šampiónom v budapeštianskom finále proti Arsenalu Londýn ho posunul na spoločné druhé miesto v rebríčku najúspešnejších kormidelníkov v histórii súťaže.

Rovnako trikrát vyhrali LM, resp. jej predchodcu Európsky pohár majstrov aj Bob Paisley (FC Liverpool - 1977, 1978, 1981), Pep Guardiola (FC Barcelona - 2009, 2011, Manchester City - 2023) a Zinedine Zidane (Real Madrid - 2016, 2017, 2018). Jasným lídrom zostáva Ancelotti, ktorý sa dvakrát tešil s AC Miláno (2003, 2007) a trikrát s Realom Madrid (2014, 2022, 2024).

Paríž mal vo finále veľkú prevahu v percentuálnom držaní lopty (75:25), súpera prestrieľal 21:7. Po rýchlom góle Kaia Havertza prevzal opraty zápasu do svojich rúk, výsledkom útočnej snahy obhajcu trofeje bol vyrovnávajúci gól Ousmanea Dembeleho z jedenástky po hodine hry. Obrat PSG mohli ešte v riadnom hracom čase zariadiť Chviča Kvaracchelija a Bradley Barcola, napokon však finále LM vyvrcholilo po desiatich rokoch opäť v jedenástkovom rozstrele. „Vedeli sme, aké ťažké je hrať proti Arsenalu. O to viac si cením spôsob, akým sme sa vo finále prezentovali. Pre naše mužstvo a mesto je neuveriteľné obhájiť titul v Lige majstrov. Emócie sú ešte silnejšie ako vlani,“ povedal Enrique v rozhovore pre Canal Plus.

Trénerské začiatky 56-ročného rodáka z Gijónu však neboli jednoduché. Po získaných prvých skúseností pri B-tíme FC Barcelona sa chopil kormidla v AS Rím, kde sa však pohádal s kapitánom a legendou klubu Francescom Tottim, vypadol v play off Európskej ligy so Slovanom Bratislava a navyše si jeho tím v lige nevybojoval miestenku v pohárovej Európe. Napriek dvojročnej zmluve Enrique sám usúdil, že je čas pobrať sa preč. Ďalšiu sezónu strávil v Celte Vigo, po 9. mieste v La Lige sa však rovnako rozhodol skončiť. Jeho ďalšie pôsobenie v FC Barcelona (2014-2017), kde predtým zanechal výraznú stopu ako hráč, už prinieslo prvé a rovno veľké úspechy. S katalánskym klubom vyhral množstvo trofejí, výnimočný v tomto smere bol predovšetkým rok 2015. Barcelona vyhrala španielsku ligu, domáci pohár a vo finále LM v Berlíne zdolala Juventus Turín 3:1. Barcelonu viedol Enrique tri roky, zo 181 zápasov vyhrali „blaugranas“ pod jeho vedením 138-krát popri 22 remízach a iba 21 prehrách.

Deviateho júla 2018 sa Enrique stal trénerom španielskej reprezentácie. Všetko išlo ako po masle, o rok neskôr sa však dozvedel krutú správu. Jeho dcére Xane diagnostikovali rakovinu kostí a choroba mala rýchly priebeh. Enrique sa v júni 2019 dočasne stiahol z pozície kouča španielskej reprezentácie, aby sa mohol naplno venovať svojej ťažko chorej dcérke, ktorá v auguste vo veku deväť rokov zomrela. „Považujem sa za šťastného. Veľmi šťastného. Moja dcéra Xana s nami prežila úžasných deväť rokov. Máme na ňu tisíc spomienok, videí, sú to neuveriteľné veci,“ povedal Enrique v trojdielnom dokumente.

V novembri sa vrátil na lavičku národného tímu a ani náznakom nepripomínal „osudom zlomeného“ muža. Medzitým obvinil dočasného kouča reprezentácie Roberta Morena, ktorý podľa neho „neprejavil lojalitu a chcel si udržať svoju pozíciu.“ Neskôr Enrique čelil obvineniam fanúšikov i médií, že sa správa „antimadridsky“. Išlo o reakciu na jeho nomináciu na EURO 2020, v ktorej nefiguroval ani jeden hráč „kráľovského“ Realu. Španieli na šampionáte vypadli v semifinále s Talianskom po jedenástkovom rozstrele. Na MS 2022 bola „La Furii Roja“ opäť osudná penaltová lotéria. Po osemfinálovom vypadnutí s Marokom sa Enrique v decembri 2022 vzdal funkcie a v lete ďalšieho roka kývol na ponuku do PSG.

V prvej sezóne pod Eiffelovkou vybojoval treble a dostal tím do semifinále LM. Bola to akási predzvesť, že katarským kapitálom dotovaný klub má na medzinárodnej scéne najvyššie ambície. V ročníku 2024/2025 už PSG okrem domácej ligy ovládol aj Ligu majstrov, keď v pamätnom finále roztrhal na franforce Inter Miláno (5:0). Na dosah mal aj triumf v Interkontinentálnom pohár FIFA, kde však bola vo finále nad jeho sily Chelsea Londýn. Enriqueho trénerské schopnosti trefne charakterizoval jeho bývalý zverenec Thiago Alcantara: „Má analytické pozičné cítenie Pepa Guardiolu a agresivitu a dravosť Jürgena Kloppa. S hráčmi vie perfektne a priamo komunikovať. Dáva jasné pokyny a zároveň vie byť ľudský.“

Enrique zopakoval triumf s PSG v LM o rok neskôr. Zavrel tak ústa pochybovačom a Paríž sa pod jeho taktovkou zaradil k najmocnejším klubom v Európe. Už druhý rok sa francúzsky šampión pozeral zhora na Barcelonu, Real Madrid či Bayern Mníchov, všetko slávne značky a niekoľkonásobní víťazi LM/EPM. „Chcem zablahoželať PSG a najmä Luisovi (Enriquemu - pozn.), pretože podľa mňa sú najlepší na svete,“ zložil jeho práci kompliment tréner Arsenalu Mikel Arteta na pozápasovej tlačovej konferencii. „To, čo dokážu s loptou, ich individuálne akcie, také niečo som ešte nevidel. Nútia vás hrať bez lopty, hoci to nechcete, ale nič proti tomu nemôžete robiť...“



/vyslaný redaktor TASR Lukáš Gálik/