< sekcia Šport

VIDEO: Nehody, ktoré otriasli svetom športového motorizmu

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Chceli byť najrýchlejší. Smrť však zaradila vyššiu rýchlosť a predbehla ich v mladom veku. Ayrton Senna, Jochen Rind či Gilles Villeneuve. Niki Lauda medzi týmito pretekármi pôsobí ako dieťa šťasteny.

Bratislava 12. októbra (TERAZ.sk) - Lewis Hamilton, Nico Rosberg, Valtteri Bottas a ďalší pretekári sa dnes postavia na štart premiérovej Veľkej ceny Ruska, ktorá odštartuje v dejisku nedávnej zimnej olympiády v Soči. Piloti aj fanúšikovia rýchlych motorov majú v čerstvej pamäti nehodu mladého pretekára Julesa Bianchiho z minulého týždňa. Francúz v plnej rýchlosti podbehol pod ťažký stroj, ktorý v tom čase odstraňoval havarovaný monopost Nemca Andreasa Sutila. Výsledkom vážnej nehody je ťažké poranenie mozgu. Lekárski špecialisti predpovedajú trvalé následky pilota. Bianchi je v bezvedomí a ohrození života.

Športová tragédia opäť upriamila pozornosť kritikov na bezpečnosť pretekárov. Nemusíme sa pritom pozerať iba na Formulu 1. IndyCar, Moto GP alebo aj realy. Piloti, jazdiaci v maximálnej rýchlosti, balancujú takmer stále na hrane medzi úspechom a možnou pohromou alebo tragédiou. Ako zabezpečiť, aby nedochádzalo k tragédiam ako na Suzuke minulý týždeň či na Imole v roku 1994? Toto sú najznámejšie nehody, ktoré postihli najväčších motoristických velikánov.

Nehoda, pri ktorej tuhne krv v žilách

Píše sa rok 1955. Najslávnejšie preteky 24 hodín Le Mans idú tretiu hodinu. Pierre Levegh v 300 kilometrovej rýchlosti sa snaží vyhnúť Lancovi Macklinovi, ktorý mu vbehol do cesty. Francúz to stočil priamo do múru. Monopost sa rozpolil a pretekára vymrštilo von. Nemal šancu prežiť. Leveghovi pri náraze rozdrvilo lebku. Tu sa však tragédia zďaleka nekončí. Motor a horiace komponenty vozidla dopadli do davu fanúšikov. Bilancia - 83 mŕtvych. Nehoda sa zapísala ako najtragickejšia v dejinách motorizmu. Juan Manuel Fangio, slávny pilot F1- päťnásobný majster sveta, ktorý bol účastníkom pretekov, na desivú udalosť spomínal takto. "Pierre mi zachránil život. Tesne pred kolíziou s Macklinom mi naznačil, aby som spomalil." Preteky pokračovali ďalej. Organizátori chceli zabrániť tomu, aby diváci v panike zablokovali cesty pre sanitky. Havária bola signálom k tomu, aby sa začalo dohliadať na väčšiu bezpečnosť pretekárov aj divákov.



Šľachtic si so sebou zobral na druhý svet 15 ľudí

Nemecký šľachtic Wolfgang von Trips išiel na Gran Prix do talianskej Monzy s cieľom, že po závode skončí s kariérou motorového pretekára. V osudný 3. september 1961 mu stačilo tretie miesto na to, aby sa stal svetovým šampiónom. Osud to však zariadil inak. Jeho Ferarri sa zrazilo s monopostom Jima Clarka, ktorý jazdil za Lotus. Auto vyletelo z dráhy do zvodidiel a medzi divákov. Clark opísal situáciu následovne: "Boli sme asi 100 metrov od zákruty. Trips jazdil po vnútornej strane a ja som bol tesne za ním. Držal som sa na vonkajšom oblúku. V jednom momente sa Trips posunu do vonkajšieho okruh a ja som narazil do jeho zadných kolies. Bola to osudná chvíľa. Trip sa dvakrát pretočil, narazil do zábradlia, vrátil sa
na trať a od môjho monopostu sa odrazil do davu."




Majster sveta in memoriam

Monza sa stala osudnou aj o deväť rokov neskôr pre rakúskeho šampióna Jochena Rindta. V kvalifikácii na Veľkú cenu Talianska v pravotočivej zákrute pilot urobil manéver, ktorý ho vymrštil do ľavej strany k múru. Vybehli mu kolesa a vozidlo sa roztočilo. Rindta okamžite naložili do sanitky a transportovali do nemocnice. Dopravná zápcha však spôsobila to, že 28-ročného športovca sa nakoniec nepodarilo zachrániť. Jochen bol majster sveta už pred štartom Veľkej ceny Talianska. Vyhral päť veľkých cien a z toho štyri v rade. Titul šampióna mu bol udelený in memoriam.



Necelé tri mesiace po hrôzostrašnej nehode nastúpil na Veľkú cenu Španielska hoci krvácal

Väčšie šťastie mal Rindov krajan o šesť rokov neskôr. Šampión šampiónov Niki Lauda. Trojnásobný majster sveta z rokov 1975, 1977 a 1984. Po hrôzostrašnej nehode v roku 1976 sa na dráhy o rok vrátil a získal druhý titul. Úspech ešte raz zopakoval v roku 1984. Pamätná nehoda sa stala na Veľkej cene Nemecka. Po problémoch s výmenou pneumatík. Na okruhu Nürburgring, krátko po prejazde cez Breidscheid havaroval pred úsekom Bergwerk. Laudovo Ferrari 312T sa zrazu otočilo doprava, odrazilo sa od skalnej steny späť na cestu a vzbĺklo. Do horiaceho monopostu vrazil Brett Lunger, ktorému sa na rozdiel od Nikiho Laudu podarilo z vraku vyskočiť. Piloti Arturo Merzario, Brett Lunger, Guy Edwards a Harald Ertl sa snažili Laudu dostať z vraku. Než sa im to podarilo utrpel Niki Lauda vážne popáleniny tváre a nadýchal sa horúcich toxických splodín. Po príchode sanitky ho odviezli do nemocnice. Preteky zastavili a po novom štarte sa víťazom stal James Hunt. Ferrari, ako náhradu za Laudu, najalo pretekára menom Carlos Reutemann. Už o 42 dní, po dvoch premeškaných pretekoch, zajazdil Lauda Veľkú cenu Španielska a skončil na štvrtom mieste s krvácajúcimi ranami.



Od Zolderu začalo 12-ročné prekliatie

Gillesa Villeneuvea otca šampióna z roku 1997 Jacquesa Villeneuvea smrť zasiahla na belgickom okruhu v Zolderi v roku 1982. Kanadský šampión akoby tušil, že sa stane niečo zlé. O monopostoch sa vyjadroval kriticky, narážal na jazdné vlastnosti ale aj pravidla súťaže. Tragédia sa stala v závere kvalifikácie. Kanaďan sa chystal na svoje rýchle kolo. Pri výjazde zo zatáčky Terlamen sa dostal do kolízie s Jochom Massom. Massa urobil uhýbaci manéver, aby pustil Villeneuvea dopredu. Postavil sa mu však do dráhy. Gilles doň narazil a vyletel do vzduchu. Villeneuvea vymrštilo z kokpitu a monopost rotoval ďalej. Pretekára v hlbokom bezvedomí transportovali do nemocnice v Lovani, kde zraneniam podľahol. O mesiac neskôr na Veľkej cene Kanady zahynul Ricardo Paletti. Od toho momentu začalo prekliatie. Dvanásť rokov, pravidelne každý rok sa stala smrteľná nehoda. Po Gillesovi Villeneuveauovi bol pomenovaný montrealský okruh, na ktorom sa jazdí Veľká cena Kanady.



Prekliata Imola pripravila o život dvoch špičkových pretekárov v priebehu víkendu

Brazílčan, ktorý bol považovaný za najlepšieho pilota F1 všetkých čias - Ayrton Senna. Osudnou sa mu stala Veľká cena San Marína v Imole v roku 1994. V ten rok nastúpil do tímu Williams, no nevyhral už ani jedny preteky. Príchodom do stajne Franka Williamsa chcel 34-ročný pretekár získať svoj štvrtý titul. Do Imoly preto prišiel so zmiešanými pocitmi, no s odhodlaním vyhrať. Rovnako ako Villeneuve v roku 1982, aj on kritizoval nové pravidla, ktoré FIA zaviedla. Prekliata Imola? Tragédia už akoby visela vo vzduchu. V piatok, počas kvalifikácie bol Senna svedkom hrôzostrašnej havárie svojho krajana Rubensa Barrichella, ktorý ako zázrakom vyviazol z nehody bez vážneho zranenia. Na druhý deň v sobotu, sa však už tragédii zabrániť nepodarilo. Mladý rakúsky pilot Roland Ratzenberger narazil v plnej rýchlosti do betónovej steny. Senna sa vtedy psychicky zrútil. V osudný deň si mnohí všimli, že nebol vo svojej koži. A hneď po štarte prišlo k prvému varovaniu. Kolízia niekoľkých monopostov, nikto sa nezranil, no štart sa musel opakovať. Prichádza šieste kolo, Senna je na vedúcej pozícii a vchádza do zákruty Tamburello, ktorá bola jeho fatálnou, poslednou v živote, ktorú absolvoval. V plnej rýchlosti vráža do steny. Senna je v bezvedomí a vrtuľník ho preváža do nemocnice v Bologni. Lekári bojovali o jeho život niekoľko hodín. Brazílsky pretekársky velikán Ayrton Senna zomrel 1. mája 1994 o 18:40.



Smrteľné nehody motocyklistov a jazdcov IndyCar



1. mája 1993 Nobokuji Wakai v kráľovskej kubatúre



Dan Wheldon v roku 2011 zahynul v seriáli IndyCar



19. apríla 2003 Daižiro Kató na japonskej Suzuke



5. septembra 2010Šoja Tomizawa - Veľká cena San Marína, kráľovská kubatúra