Monrovia 1. októbra (TASR) - Stal sa prvým a dodnes jediným africkým futbalistom, ktorý získal ocenenie Hráč roka podľa FIFA. Jeden z najlepších futbalistov africkej histórie a bývalý prezident Libérie George Weah oslávi vo štvrtok 1. októbra životné jubileum 60 rokov. Za sebou má jedinečnú športovú aj životnú dráhu, ktorá vyvrcholila nástupom do prezidentského úradu svojej rodnej krajiny.

George Manneh Weah sa narodil v Monrovii v chudobnom prostredí libérijského hlavného mesta. Vyrastal vo štvrti Clara Town, v ktorej bol futbal napriek skromný pomerom pevná súčasť každodenného života. Po pôsobení vo viacerých libérijských kluboch sa v roku 1987 presunul do Kamerunu. Vo farbách tímu Tonnerre Yaoundé zaujal francúzskeho trénera Clauda Le Roya a dostal ponuku z AS Monaco. V drese „kniežat“ ukázal svoj talent a stal sa elitným útočníkom. Počas štyroch sezón odohral 102 zápasov, v ktorých strelil 47 gólov. V roku 1991 získal s Monakom Francúzsky pohár a stal sa africkým futbalistom roka. V roku 1992 prestúpil do Paríža St. Germain. V jeho drese pokračoval v špičkových výkonoch, trikrát získal Francúzsky pohár a raz ligový titul. V roku 1995 sa stal najlepším strelcom Ligy majstrov (sedem gólov).

Následne zamieril do AC Miláno. V tomto klube pokračoval v kariérnom progrese a stal sa jednou z najväčších hviezd svetového futbalu. V roku 1995 získal Zlatú loptu France football a cenu FIFA pre najlepšieho futbalistu sveta. Stal sa prvým africkým držiteľom oboch prestížnych ocenení a toto prvenstvo rezonuje v Afrike dodnes. Weah potvrdil, že vyjsť na vrchol svetového futbalu sa dá aj z krajiny, v ktorej sú náročné podmienky na život, tobôž na cestu k profesionálnej športovej kariére.

V Miláne získal aj dva talianske tituly (1996, 1999). V novembri 1996, po remíze AC Miláno na ihrisku FC Porto v zápase Ligy majstrov, Weah v hráčskom tuneli zlomil nos portugalskému obrancovi Jorgemu Costovi. Dostal za to zákaz štartu v šiestich zápasoch európskych súťaží. Weah uviedol, že vybuchol od frustrácie po tom, čo počas oboch jesenných zápasov Ligy majstrov proti tomuto súperovi znášal Costove rasistické urážky. Costa obvinenia z rasizmu dôrazne poprel a nebol za ne ani obvinený.

Weah sa stal miláčikom fanúšikov AC Miláno, ktorí obdivovali jeho rýchlosť, šikovnosť v súbojoch jeden na jedného a aj presnú strelu. Napriek viacerým individuálnym úspechom nikdy nevyhral Ligu majstrov. Po odchode z AC Miláno hral aj za FC Chelsea, Manchester City, Marseille a Al-Jaziru. V drese Chelsea získal v roku 2000 FA Cup.

Zatiaľ čo sa mu darilo v európskych ligách, v reprezentácii mal zložitejšiu situáciu. Libéria nepatrila medzi futbalové veľmoci a v konkurencii Kamerunu, Nigérie či Ghany sa márne pokúšala prebojovať sa na MS. Dodnes sa jej to nepodarilo a Weah je jeden z absolútne najväčších hráčov histórie, ktorí nikdy neštartovali na MS. V reprezentačnom drese odohral celkovo 75 zápasov, strelil v nich 18 gólov.

Weah ukončil kariéru v roku 2003 ako 37-ročný. Z očí libérijskej verejnosti sa nevytratil, práve naopak. Intenzívne sa zaujímal o spoločenský život, dôležité témy v krajine a zamieril do politiky. Ťažil v nej aj zo svojej popularity, ktorú získal ešte ako mimoriadne rešpektovaný futbalista. Snažil sa pomôcť krajine zdvihnúť sa po občianskej vojne, keď patrila k najchudobnejším štátom sveta. V roku 2005 prvýkrát kandidoval na post prezidenta Libérie. Neuspel a to aj preto, že kritici poukazovali na jeho chýbajúce formálne vzdelanie. Vrátil sa do školy a získal vysokoškolské tituly na univerzitách v USA. Jeho túžba stať sa prezidentom svojej krajiny neutíchla a v decembri sa mu splnila. Stal sa 25. prezidentom Libérie a v januári 2018 nastúpil do úradu. Vydržal v ňom do roku 2023, keď sa do úradu vrátil Joseph Boakai, ktorého predtým zdolal vo voľbách.