Bratislava 25. júla (TASR) - Od historických chvíľ slovenského športu na OH v Atlante uplynulo 30 rokov. Premiérový cenný kov v ére samostatnosti vybojoval 25. júla 1996 športový strelec Jozef Gönci, mal bronzový lesk. O dva dni neskôr sa iba 17-ročný vodný slalomár Michal Martikán stal prvým olympijským víťazom v slovenských farbách.

Slovensko sa na letnej olympiáde predstavilo pod svojou vlajkou prvýkrát po vzniku samostatného štátu 1. januára 1993. V Atlante ho reprezentovalo 71 športovcov, pričom výprava napokon získala kompletnú medailovú zbierku s bilanciou jedno zlato, jedno striebro a jeden bronz. Prvý výrazný výsledok dosiahol strelec Vladimír Slamka, ktorý 20. júla obsadil šieste miesto v trape, no na premiérovú medailu čakalo Slovensko ďalších päť dní.

Dvadsaťdvaročný Gönci nastúpil 25. júla na strelnici vo Wolf Creeku v ľubovoľnej malokalibrovke na 50 m v disciplíne 60 rán poležiačky. Hoci väčšie ambície mal vo vzduchovej puške a v trojpolohovej súťaži, práve vo svojej doplnkovej disciplíne sa postaral o historický úspech. Do osemčlenného finále postúpil z druhej priečky výkonom 599 bodov. Vo finále pridal 102,9 bodu a s celkovým súčtom 701,9 obsadil tretie miesto. Zvíťazil Nemec Christian Klees výkonom 704,8 bodu pred Sergejom Beľajevom z Kazachstanu, ktorý dosiahol 703,3. Gönci predstihol štvrtého Španiela Jorgeho Gonzáleza iba o dve desatiny bodu.

„Neviem to všetko zatiaľ pochopiť, som akýsi divný, vykoľajený,“ povedal Gönci vyslanému spravodajcovi TASR krátko po súťaži a slávnostnom ceremoniáli. „Túto disciplínu som zo všetkých mojich olympijských štartov odsúval až na tretie miesto, za vzduchovú pušku a moju hlavnú, na ktorú sa najviac sústredím – štandardnú malokalibrovku. Že som medailista v mojej podpornej disciplíne? Čo na to povedať – je to úžasné,“ uviedol vtedy prvý slovenský olympijský medailista.

Foto: TASR/Martin Baumann

Už o dva dni neskôr, 27. júla, prišiel pre SR ďalší historický okamih. Martikán nastúpil v singlkanoe na rieke Ocoee v americkom štáte Tennessee, viac ako 200 km od Atlanty. Po prvej jazde bez trestných sekúnd figuroval až na šiestej priečke s časom 160,88 s a na obhajcu prvenstva z Barcelony Lukáša Pollerta strácal 9,71 sekundy. Podľa vtedajších pravidiel sa však do výsledkov počítala lepšia z dvoch jázd. Liptovskomikulášsky rodák zvládol druhú jazdu bez chyby a dosiahol čas 151,03 s. Pollertov výkon 151,17 prekonal iba o 14 stotín sekundy a stal sa prvým olympijským šampiónom samostatného Slovenska. Zároveň bol najmladším mužským víťazom individuálnej disciplíny na OH v Atlante. V deň triumfu mal 17 rokov, dva mesiace a deväť dní.

„Otec tomu neveril, ja som mu odporoval. Áno, trúfal som si, aj na obhajcu olympijského zlata Čecha Pollerta. V zlatej jazde som riskoval nadmieru, inak by som veľa nedokázal. Vyšli mi všetky úseky na trati, aj tie najhoršie a najzradnejšie, pádloval som v ideálnej stope,“ povedal Martikán po triumfe pre TASR. Mimoriadny úspech dosiahol pod trénerským vedením svojho otca Jozefa Martikána. „Tréningová jazda mi nevyšla, bol som pomalý, aj som si naťukal dotyky. V prvom súťažnom kole som bol dosť nervózny, s drevenými rukami a následným slabším časom, tretia mi vyšla úplne podľa predstáv. Otec mi povedal, poriadne to rozbehni a zariskuj. Po víťaznej jazde? Plakal som o dušu.“

Slovenskú medailovú zbierku v Atlante skompletizoval v posledný deň hier Slavomír Kňazovický. V rýchlostnej kanoistike získal striebro v C1 na 500 m. Slovensko tak pri svojej premiére na letných OH obsadilo v medailovej bilancii 43. miesto so ziskom jedného zlata, jedného striebra a jedného bronzu. Informácie pochádzajú z portálu Slovenského olympijského a športového výboru a archívu TASR.