Podbrezová 15. apríla (TASR) - Futbalisti Žiliny sa tešia z postupu do finále Slovenského pohára - Slovnaft Cupu. Po domácej semifinálovej výhre 2:0 nad Podbrezovou zvládli aj odvetný duel na ihrisku súpera, kde v utorok večer remizovali 1:1. O cennú trofej tak zabojujú na svojom domácom štadióne prvého mája a ich súperom bude jeden z úspešnejších mužstiev Košice - Prešov.

„Je to pre nás obrovská radosť a veľmi sa z toho tešíme. Prišli sme do Podbrezovej pre postup, to sme zvládli a uvidíme, čo bude prvého mája. Bolo cítiť, že každý jeden chcel postúpiť a išli sme za tým spoločne od začiatku. V minulosti sme vždy doplácali na to, že sme chceli hrať stále pekný futbal a súper to využil. V Podbrezovej sa to otočilo a aj my sme ukázali, že vieme hrať účelne,“ hodnotil postup do finále domáceho pohára kapitán Žiliny Miroslav Káčer, ktorý neskrýval svoje emócie: „Pre mňa je niečo neopísateľné pri myšlienke hrať o Slovenský pohár doma, tlačia sa mi slzy do očí, už keď na to iba myslím. Som naozaj šťastný a verím, že sa všetci pobijeme o trofej, aby sme ju zdvihli nad hlavu. Všetci pre to spravíme všetko.“

Žilinský kapitán po semifinálových pohárových zápasoch vyzdvihol nielen výkon svojho tímu, ale aj výkon Podbrezovčanov: „Bolo to hore - dole, čo sme asi ani nečakali. Bolo tam veľa šancí, náročný zápas, či už po fyzickej, ale aj mentálnej stránke. Preto prichádzali aj kŕče, ale urvali sme to! Ukázali sme vyspelejší výkon. Vedeli sme, že Podbrezová má v ofenzíve obrovskú kvalitu. Tým, že sme ju nechali trošku hrať, tak si vytvorila šance, ale zápas sme mohli aj my uzavrieť skôr.“



V Podbrezovej zavládlo obrovské sklamanie. Pre klub to bola historická šanca zahrať si finále Slovenského pohára s veľkou šancou o miestenku v pohárovej Európe. „Určite sme všetci sklamaní. Išli sme do zápasu s cieľom vyhrať a postúpiť do finále, žiaľbohu sa nám to nepodarilo, i keď sme doma podali dobrý výkon. Veľa situácií sme však hrali vabank, Žilina mala tým pádom brejky, navyše sme dostali smolný gól, ktorý nás položil. Napriek tomu sme celkom rýchlo vyrovnali a boli tam situácie aj nejaké ruky v šestnástke, neuznaný gól. Ťažko sa to hodnotí, za mňa sme tento zápas mali vyhrať, pretože sme boli lepší tím, aj keď Žilinčania mali tiež svoju kvalitu, boli kompaktní, snažili sa brániť, ale nemáme s tým už čo robiť, je to za nami a potrebujeme sa sústrediť na ďalší zápas,“ hodnotil neúspešný duel so Žilinou podbrezovský stredopoliar Peter Kováčik, ktorý mal za stavu 1:1 veľkú šancu streliť gól na 2:1. K tejto situácii podotkol: „Išiel som tam na slepo, brankár to tesne predo mnou tečoval, lopta tým pádom zmenila smer a ja som už v kĺzačke nemal veľmi čo robiť. Škoda, že sa to neodrazilo ku Galčíkovi alebo k niekomu inému. Možno aj trošku šťastia nám chýbalo, že sa lopty nie vždy odrazili. Aj ´pánbožko´ bol asi proti nám, ale nespravíme s tým už nič.“



Podbrezovčania nevyhrali sedem súťažných duelov za sebou. „Chceme prelomiť sériu, ktorá sa s nami vlečie, ale mrzí nás najmä tento dvojzápas so Žilinou v pohári, lebo sme dokázali postúpiť v pohári cez silnú Trnavu, no Žilina už bola výsledkovo nad naše sily. Bola to pre nás jedinečná príležitosť dostať sa do finále, vyhrať pohárovú Európu pre Podbrezovú, veľmi nás to mrzí,“ uzavrel 24-ročný Kováčik.