Quantcast
< sekcia Šport

Marián Hossa vstúpil do Siene slávy, pridal sa k Mikitovi a Šťastnému

Bývalý slovenský hokejista Marián Hossa (vpravo) pózuje s prsteňom pre člena Hokejovej siene slávy NHL v Toronte v piatok 12. novembra 2021. Foto: TASR/AP

Spoločne s ním vstúpili do Siene slávy aj kanadská brankárka Kim St-Pierrová, obrancovia Kevin Lowe a Doug Wilson, útočník Jarome Iginla a generálny manažér Ken Holland.

Toronto 16. novembra (TASR) - Bývalý slovenský útočník Marián Hossa sa stal oficiálne členom hokejovej Siene slávy v Toronte (HHOF). Do vybranej spoločnosti vstúpil slávnostne s ďalšími štyrmi novými členmi a po Stanovi Mikitovi (1983) a Petrovi Šťastnom (1998) je Hossa tretí rodák zo Slovenska v HHOF.

Spoločne s ním vstúpili do Siene slávy aj kanadská brankárka Kim St-Pierrová, obrancovia Kevin Lowe a Doug Wilson, útočník Jarome Iginla a generálny manažér Ken Holland.

Hossa vo svojom prejave pri vstupe do Siene slávy ďakoval najmä svojej rodine a nezabudol spomenúť ani to, že sa rád ocitol medzi svojimi rodákmi Mikitom a Šťastným. Hostí pobavil výrokom o svojom otcovi Františkovi. "Lásku k hokeju som získal od svojho otca Františka, ktorý bol defenzívnym obrancom. S bratom Marcelom ti budeme otec navždy vďační za tvoju podporu, ale ďakujeme bohu najmä za mamine ruky. Veľmi ťa ľúbime, ale faktom je, že si nestrelil viac ako jeden, či dva góly za sezónu," rozosmial Hossa publikum, v ktorom nechýbala ani celá jeho rodina a ani bývalý švédsky obranca a Hossov spoluhráč Nicklas Lidström, ktorý prijal pozvanie slovenského hokejistu do Toronta.

Hossa vyrastal v komunistickom Československu a o NHL veľa nevedel. Jeho cieľom bolo reprezentovať svoju krajinu, nesníval o najlepšej lige sveta. "Všetko však zmenil jeden deň, keď sa mi do rúk dostala videokazeta s Waynom Gretzkým. Bol som ohromený, keď som videl, s akou ľahkosťou prechádzal cez súperov. Wayne ma inšpiroval a snažil som sa napodobniť jeho kúsky," pokračoval Hossa. "Keď sme boli malí, tak sme s bratom Marcelom vstávali v noci, aby sme si pozreli finále NHL. Spomíname, ako sme sledovali Maria (pozn.: Lemieux) a Jaromíra Jágra, ako získavali pohár za pohárom. V Mariovi som našiel ďalší vzor a pri Jágrovi som si uvedomil, že aj dieťa z Československa sa dokáže presadiť v najlepšej lige na svete. Chcel som dokázať to isté," dodal Hossa.

Hossa nezabudol ani na rodný Trenčín a keď spomínal, koľko skvelých hokejistov toto 50-tisícove mesto do NHL vychovalo, na obrazovke za ním sa zobrazil Trenčiansky hrad. “Z Trenčína sa do najlepšej ligy sveta dostali Big Z (Zdeno Chára), Gabby (Marián Gáborík), Ziggy Pálffy, Róbert Švehla, Miro Šatan a môj drahý priateľ Pavol Demitra,” povedal Hossa a po tom, ako vyslovil Demitrovo meno, zaznel v sále potlesk. “Nikto z nás by sa do NHL nedostal bez skvelej práce trénerov v Dukle Trenčín,” pokračoval Hossa a ďalšie vety predniesol v rodnej slovenčine. “Teší ma a som hrdý na to, že ako tretí hráč z malého Slovenska a krásneho mesta Trenčín som to dotiahol až sem do veľkého Toronta do Siene slávy. Veľmi by som chcel poďakovať slovenskému hokeju a všetkým trénerom, ktorí ma viedli v národnom tíme a najmä by som chcel poďakovať mojim trénerom v Dukle Trenčín, bez ktorých by toto nebolo možné. Tréneri ako Bakoš, Opatovský, Mikušík, bratranec Boldiš, Šimkovič, Bohunický, Novotný, Čecho, Matúšek, Poč a Walter, odviedli skvelú prácu a patrí im obrovská vďaka.”

Hossa sa v prejave zastavil aj pri bývalom generálnom manažérovi jeho prvého klubu v NHL Ottawy Senators Marshallovi Johnstonovi, ktorý bol osobne v Toronte. “Marshall ďakujem za to, ako si na mňa vplýval počas najdôležitejších momentov mojej kariéry. Naučil si ma, že dobrým hokejistom sa stanem len vtedy, keď budem aj dobrým človekom. Po siedmich zápasoch v NHL si ma poslal do juniorského tímu v Portlande, ale vedel si, že tam sa najlepšie adaptujem na život v zámorí. V Portlande som opäť okúsil ako chutí úspech, keď sme vyhrali Memorial Cup pod vedením trénerov Brenta Petersona a Júliusa Šuplera. Naučil si ma, že sa nemám trápiť vecami, ktoré neviem ovplyvniť. Dal si mi skvelú životnú lekciu, za ktorú ti ďakujem a nikdy na to nezabudnem,” dodal Hossa.

Hossa označil pôsobenie v Ottawe za výborný štart do kariéry v NHL. Adaptáciu na zámorský hokej mu uľahčili krajan Chára, či ďalší hráči z Európy Daniel Alfredsson, Radek Bonk a Martin Havlát. “Neskôr v Atlante som sa v jednom tíme stretol s Bobbym Holíkom a Petrom Bondrom a zistil som, že v živote sú aj dôležitejšie veci ako je hokej. Obaja mi ukázali ako sa má správať hviezda NHL. Boli to skvelí spoluhráči,” dodal nový člen Siene slávy. Hossa potom zaspomínal aj na pôsobenie v Detroite, Chicagu, či Pittsburghu. “Som vďačný za všetko, čo mi tento šport dal. Som vďačný za tie prehry, ktoré ma naučili viac ako víťazstvá. Ďakujem hráčom a trénerom, ktorí mali veľký podiel na mojom úspechu. Mojej rodine, ktorá mi poskytla podporu, ktorú som potreboval, aby som sa dostal až sem, pretože do Siene slávy sa len tak nedostanete,“ dodal Hossa, ktorý poslednú tretinu svojho 15-minútového prejavu venoval svojej rodine. Otca Františka vyzdvihol za to, že mu s bratom Marcelom vštepil v detstve disciplínu, mame Márii poďakoval, že napriek tomu, že chodila denne do práce, brávala ich s bratom bez reptania na tréningy a starala sa o nich, keď bol otec s hokejom preč. Pochválil aj Marcelovu kariéru, ktorý v NHL odohral šesť sezón, bol najlepším strelcom KHL a štartoval na troch olympijských hráčov a šiestich majstrovstvách sveta. V publiku nechýbala ani jeho manželka Jana a dcéry Mia a Zoja. "Ani radosť po strelení gólu v predĺžení sa nevyrovná pocitu, keď prídem domov za svojimi láskami," dodal Hossa.

Inauguračný víkend sa pre šesticu nových členov začal účasťou na zápase Toronto - Calgary (2:1 pp), pred ktorým spoločne vhodili čestné buly. Od predstaviteľov HHOF zároveň dostali aj pamätné prstene symbolizujúce členstvo v hokejovej smotánke. Absolvovali aj fórum, na ktorom odpovedali na otázky fanúšikov a zúčastnili sa aj na zápase legiend, ktorý je už tradičná súčasť inauguračného víkendu. Tentoraz proti sebe nastúpili tímy Scotta Niedermayera a Mikea Modana. V drese tímu vedenom legendárnym americkým útočníkom Modanom nastúpil aj Mariánov mladší brat Marcel. Marián si spoločne s ďalšími piatimi členmi "ročníka 2020" prevzal aj špeciálne sako z rúk predsedu HHOF Lannyho McDonalda.

Na tzv. fan fóre zaznelo viacero odpovedí, ktoré rozosmiali prítomných. Iginla sa priznal, že dvakrát zrušil prichádzajúci hovor od Lannyho McDonalda, ktorý mu chcel oznámiť prijatie do HHOF. "Bol som práve v požičovni áut a vedel som, že nemôžem hovoriť. V tom mi však Lanny napísal SMS s textom "Zdvihni! Tu je Lanny McDonald." Môžem povedať, že som sa cítil trápne. Budem si to dlho pamätať," priznal Iginla.

Bývalý obranca Kevin Lowe sa uvedenia do HHOF dostal až po vyše 20 rokoch od ukončenia kariéry. "Niekoľko rokov po konci kariéry sa moje meno viackrát objavilo medzi kandidátmi na vstup do HHOF, ale potom neskôr už nie. Preto som sa zmieril s tým, že sa tak asi nestane. Teraz mám však o to väčšiu radosť, že sa to podarilo. Je to pre mňa veľká pocta," poznamenal Lowe.

Marián Hossa dostal aj otázku o najnepríjemnejšom súperovi spomedzi hráčov. Menoval bývalého obrancu Bryana McCabea. "Vždy mi dal hokejku niekam pod nohy alebo medzi korčule a zatočil ňou. Aj keď som veľmi chcel, nevedel som ho obísť. Chvalabohu, že v roku 2004 zmenili pravidlá," povedal Hossa s úsmevom.

Práve Hossa má spomedzi najnovších členov za sebou najkratšie čakanie na vstup do HHOF. Posledný zápas odohral v roku 2017, no jeho zmluva stále plynula. Vypršala až po sezóne 2020/2021, pričom v posledných troch rokoch ju prevzal klub Arizona Coyotes.

Marián Hossa vstúpil do NHL v sezóne 1997/1998 vo farbách Ottawy Senators, ktorá si ho v drafte vybrala z celkovej 6. pozície. V organizácii "senátorov" vydržal do roku 2005. S klubom sa v tom období dlhšie snažil dohodnúť na novom kontrakte. Krátko na to, čo sa to podarilo a podpísal trojročnú zmluvu, ho vedenie vymenilo do Atlanty Trashers za kanadského útočníka Danyho Heatleyho. V drese Trashers síce odohral individuálne najvydarenejšiu sezónu 2006/2007, v ktorej získal 100 kanadských bodov, no tím sa herne trápil a Hossa cítil, že je vzdialený od vytúženého zisku Stanleyho pohára. V závere tretej sezóny zamieril do Pittsburghu. V drese "tučniakov" žiaril a s 26 bodmi bol tretí najproduktívnejší hráč play off. Penguins sa prebojovali do finále, v ktorom podľahli Detroitu. Hossa mal po sezóne viacero lukratívnych ponúk, záujem netajil ani Pittsburgh, no Hossa sa rozhodol pre Detroit. Aj v drese "červených krídel" potvrdil povesť produktívneho útočníka, no viackrát priznal, že popri Pavlovi Dacjukovi a Henrikovi Zetterbergovi si začal viac uvedomovať dôležitosť defenzívnej práce útočníkov a zameral sa aj na ňu.

Detroit sa aj s výdatnou Hossovou pomocou dostal do finále a paradoxne opäť proti Pittsburghu. Aj tentoraz bol slovenský útočník na strane zdolaného tímu a zámorské médiá mu dali nálepku "večne druhý." Tej sa však zbavil už v ďalšej sezóne. Pred ročníkom 2009/2010 podpísal 12-ročný kontrakt s Chicagom Blackhawks. Už v prvej sezóne získal s "jastrabmi" vytúžený Stanleyho pohár a triumf si zopakoval aj v rokoch 2013 a 2015. V základnej časti NHL odohral celkovo 1309 zápasov, v ktorých získal 1134 bodov (525 gólov a 609 asistencií). V play off pridal v 205 dueloch 149 bodov (52+97).

Bývalá kanadská brankárka Kim St-Pierreová sa stala deviatou ženou v HHOF. Z každého vrcholného medzinárodného podujatia si odniesla medailu. V kariére dosiahla zlatý olympijský hetrik (2002, 2006, 2010), päťkrát triumfovala na MS a zo svetových šampionátov má aj štyri strieborné medaily. Kariéru ukončila v roku 2012.

Lowe bol člen dynastie klubu Edmonton Oilers, ktorému v 80-tych rokoch pomohol k piatim triumfom v Stanleyho pohári. Zbierku víťazstiev v NHL skompletizoval v roku 1994 v rámci štvorročného pôsobenia v New Yorku Rangers. Kariéru však spojil predovšetkým s Edmontonom, v ktorom odohral celkovo 15 sezón a v jeho drese aj ukončil kariéru. V základnej časti NHL odohral 1254 zápasov, v ktorých nazbieral 431 kanadských bodov za 84 gólov a 347 asistencií. V play off pridal v 214 stretnutiach 58 bodov (10+48). V zbierke úspechov má aj zlato z Kanadského pohára (1984) a bronz z MS 1982. Po hráčskej kariére 16 rokov pracoval pre Edmonton Oilers. Dva roky ako tréner, neskôr ako viceprezident pre hokejové operácie a generálny manažér. Z funkcií odišiel počas sezóny 2014/2015, keď ho nahradil Peter Chiarelli.

Víťazstvo na Kanadskom pohári v roku 1984 má vo svojej vizitke aj Doug Wilson. Pre súčasného generálneho manažéra San Jose Sharks išlo o jedinú medzinárodnú akciu v kariére. V NHL pôsobil od roku 1977 a do roku 1991 obliekal dres Chicaga Blackhawks. Stal sa klubovou legendou a za výkony v drese "čiernych jastrabov" si v roku 1982 vybojoval Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL. V roku 1991 zamieril k vtedajšiemu nováčikovi NHL San Jose Sharks a jeho tím viedol dve sezóny v pozícii kapitána. V základnej časti NHL odohral 1024 zápasov, v ktorých získal 827 bodov (237+590). V 95 zápasoch play off mu pribudlo 80 bodov (19+61). Po ročníku 1992/1993 ukončil hráčsku kariéru a v roku 1997 vstúpil do klubového manažmentu. V ňom nepretržite pôsobí už 15. sezónu. Do roku 2003 mal na starosti hráčsky rozvoj, od sezóny 2003/2004 je generálny manažér "žralokov."

Iginla dosiahol v kariére mnoho individuálnych úspechov, ale história NHL si ho bude pamätať ako jedného z najlepších spomedzi tých, ktorí nikdy nedosiahli na Stanleyho pohár. Najbližšie bol k nemu v sezóne 2003/2004, v ktorej v pozícii kapitána doviedol Calgary Flames do finále, no v ňom "plamene" prehrali s Tampou Bay v sedemzápasovej sérii. Iginla sa stal počas 17 sezón ikonou Flames, 9 rokov bol kapitán tímu. V základnej časti sezóny 2001/2002 strelil 52 gólov, nazbieral 96 bodov a stal sa najlepším strelcom aj najproduktívnejším hráčom NHL. Členovia hráčskej asociácie ho v tej sezóne zvolili za najužitočnejšieho hráča NHL, vďaka čomu získal trofej Teda Lidsayho, no prestížnejšiu Hartovu trofej mu "vyfúkol" brankár José Theodore. Trofej Mauricea Richarda pre najlepšieho strelca získal aj po sezóne 2003/2004 za 41 gólov. Mimoriadne úspešný bol na medzinárodnej scéne. Jeho vizitku zdobia dve zlaté medaily zo ZOH (2002, 2006), zlato má aj z MS (1997), zo Svetového pohára (2004) a aj z MS hráčov do 20 rokov (1996). V základnej časti NHL nazbieral v 1554 zápasoch 1300 kanadských bodov (625+675), v play off pridal v 81 stretnutiach 68 bodov (37+31).

Bývalý brankár Ken Holland nastúpil v NHL iba do 4 zápasov, no členstvo v HHOF si zaslúžil svojou manažérskou činnosťou. Dlhých 35 rokov pracoval pre Detroit Red Wings, od roku 1994 bol generálny manažér klubu. Podieľal sa na štyroch triumfoch "červených krídel" v Stanleyho pohári. V roku 2014 bol GM kanadského tímu, ktorý triumfoval na ZOH v Soči. V roku 2016 získal aj triumf vo Svetovom pohári. Od roku 2019 pôsobí ako generálny manažér klubu Edmonton Oilers, na ZOH 2002 bude asistent generálneho manažéra Kanady.