Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 17. máj 2024Meniny má Gizela
< sekcia Šport

Moravčík: Akoby sme sa v Bruseli pošmykli a išli každý svojou cestou

Bývalý československý a slovenský futbalový reprezentant Ľubomír Moravčík na archívnej snímke. Foto: TASR

Koniec futbalového Československa symbolicky spája s pošmyknutím sa Petra Dubovského pri jednej z veľkých šancí v rozhodujúcom zápase spoločného výberu 17. novembra 1993 proti Belgicku.

Bratislava 22. decembra (TASR) - Koniec futbalového Československa symbolicky spája s pošmyknutím sa Petra Dubovského pri jednej z veľkých šancí v rozhodujúcom zápase spoločného výberu 17. novembra 1993 proti Belgicku. "Akoby sme sa tam všetci vtedy pošmykli a išli každý svojou cestou, Slováci začínajúc prakticky od nuly a Česi pokračujúc v tom, čo si v predchádzajúcom období vydobylo na futbalovom poli Československo," uviedol pre TASR Ľubomír Moravčík, jeden z dvoch Slovákov, ktorí v poslednom zápase spoločnej reprezentácie nastúpili v základnej zostave.

Ak by mužstvo s označením RČS (Reprezentácia Česka a Slovenska) v bruselskom Astrid Parku vtedy vyhralo, pokračovalo by viac ako rok po rozdelení spoločného štátu na majstrovstvách sveta 1994 v USA. Bezgólová remíza však vystavila stopku aj spoločnému futbalovému výberu.

"Bolo to smutné, pamätám si, že sme hrali dlho o jedného hráča viac, potom čo Belgičania dostali červenú kartu a mali sme aj šance, jednu z nich práve nebohý Peťo Dubovský. V šatni po zápase mi hovoril, že sa pri strele pošmykol a aj preto mu ju súperov obranca dokázal zblokovať. Žiaľ, nedali sme gól, nepostúpili sme a tak sa začala nová éra pre český i slovenský futbal," spomína na derniéru československého výberu Moravčík, najlepší futbalista Československa v roku 1992 a slovenský futbalista dekády 1992-2002.

Neúčasť na šampionáte v USA ho dodnes mrzí. "Bol som vtedy v najlepších futbalových rokoch, navyše, ak som do Talianska v roku 1990 cestoval ako hráč Nitry, do Ameriky by som išiel so skúsenosťami zo silnej francúzskej ligy, určite by som bol futbalovo viac pripravený," pripomenul.

Namiesto mundialu začal v roku 1994 ako kapitán reprezentačného výberu kliesniť cestu Slovenska k medzinárodnému úspechu. "Bolo to veľmi ťažké obdobie, začínali sme ani nie od nuly, ale z mínus druhého poschodia. Hoci sa do toho svojou osobnosťou a skúsenosťami veľmi výrazne vložil Jozef Vengloš, ktorý chcel dobre naštartovať éru slovenskej reprezentácie, musíme pripomenúť, že v prvých kvalifikáciách po rozdelení sme mali mimoriadne ťažkých súperov, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko... Uspieť bolo mimoriadne náročné aj preto, že sme mali veľmi málo hráčov so skúsenosťami z dobrých líg v zahraničí a všetko akoby bolo na začiatku," upozornil Moravčík.

Priznal, že mimo futbalu rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky nevnímal veľmi intenzívne, jedným z dôvodov bolo aj jeho pôsobenie v zahraničí. "Vtedy nebol internet, ani dostupnosť televízie ako dnes, dokonca ani mobily ešte neexistovali, takže tie informácie som mal sprostredkovane z francúzskych médií či správ z domu, určite som nebol v dianí nejako výrazne zaangažovaný," priznal bývalý vynikajúci driblér s takmer štyridsiatkou reprezentačných štartov za Slovensko.

Rozdelenie spoločného štátu v každom prípade nenaštrbilo dobré vzťahy s bývalými spoluhráčmi vo federálnom výbere. "Určite nie, hoci tých príležitostí nie je veľa, vždy sme radi, keď sa stretneme. V tomto roku sme aj s Miroslavom Kadlecom a Lubošom Kubíkom zorganizovali golfový turnaj, užili sme si spoločné chvíle. Najmä s Lubošom Kubíkom som v stálom kontakte," povedala osobnosť nielen slovenského futbalu, ale aj slávnych klubov AS Saint-Étienne a Celtic Glasgow.