Bratislava 9. januára (OTS) - Šampionát sa stal terčom kritiky prakticky od momentu jeho pridelenia arabskému emirátu v decembri 2010. Kontroverziám a negatívnemu PR však čelili aj predošlé mundialy a jasnú odpoveď na otázku, či práve ten katarský bol najkontroverznejší, dokážu poskytnúť len dáta. Analytici spoločnosti NEWTON Media, najväčšieho stredoeurópskeho poskytovateľa služieb mediálneho monitoringu a analýz, porovnali MS v Katare z hľadiska negatívnych mediálnych zmienok s predošlými dvoma šampionátmi v Rusku a Brazílii.

Suverénny „víťaz“
Mediálne dáta spoločnosti NEWTON Media potvrdili, že šampionát v Katare v počte negatívnych zmienok v médiách prekonal svojich dvoch predchodcov, a to výrazným spôsobom. V čase trvania záverečného turnaja a počas siedmich dní pred i po jeho skončení zaznamenal kumulatívne (jeden mediálny výstup mohol obsiahnuť viacero tematických oblastí) až 866 negatívnych zmienok. V porovnaní s MS v Rusku v roku 2018 ide o takmer 15-násobný nárast (58 zmienok) a 7-násobný oproti šampionátu v Brazílii v roku 2014 (123 zmienok). „Zaujímavosťou je skutočnosť, že v sledovanom období až na jednu výnimku neuplynul deň, kedy by niektoré zo slovenských médií v súvislosti s MS v Katare nepublikovalo aspoň jeden výstup s negatívnou zmienkou,“ uviedla Valeria Polovková, CEO NEWTON Media.

Korupcia, ľudské práva a pracovné podmienky
Pomyselnými tematickými ťahúňmi negatívneho PR katarských MS sa stali korupcia, oblasť ľudských práv a pracovné podmienky. Predstavovali vyše 90 percent z celkového počtu negatívnych zmienok, zostávajúcich necelých 10 percent sa týkalo výstupov na tému organizácie šampionátu a politických záležitostí. V rámci metodiky boli do analýzy zaradené len tie mediálne výstupy, v ktorých bola zmienená jedna zo šiestich tematických oblastí. Téma bezpečnosti, ktorá rezonovala v prípade šampionátu v Brazílii, ten katarský úplne obišla. Otázka bezpečnosti účastníkov i fanúšikov mundialu v juhoamerickej Mekke futbalu sa pritom podieľala na celkovom počte negatívnych výstupov vyše 30 percentami.

Kritika Amnesty International, Európskeho parlamentu, aktivistov i fanúšikov
Netradičný termín konania šampionátu v zimných mesiacoch (prvýkrát v histórii záverečných turnajov MS), definovaný klimatickými podmienkami, nebol zďaleka jediným problémom katarského podujatia. Korupciu v medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA) kritizovali nielen fanúšikovia, ale tiež europoslanci uznesením Európskeho parlamentu. Slovenské médiá informovali tiež o kritike medzinárodných organizácií a západných krajín týkajúcej sa zlého zaobchádzania s ľuďmi, podieľajúcimi sa na budovaní šampionátovej infraštruktúry. Environmentálni aktivisti zase poukazovali na negatívne dopady na životné prostredie spôsobené chladením štadiónov či nadmerným odsoľovaním vody najmä pre potreby zavlažovania hracích a tréningových plôch. Zákaz piva, oficiálne mobilné aplikácie predstavujúce bezpečnostné riziko pre užívateľov či zaplatení „fanúšikovia“ z oblasti Palestíny už len dokreslili mozaiku negatívnych zmienok ohľadne MS v Katare.