Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 18. máj 2024Meniny má Viola
< sekcia Šport

Na Európskom olympijskom festivale mládeže oslavovali výročie

Na snímke Športová legenda Eva Šuranová. Foto: TASR/Martin Baumann

Šuranovej bronz z Mníchova 1972 je dodnes jediná olympijská medaila, ktorú získala atlétka zo Slovenska.

Banská Bystrica 27. júla (TASR) - Na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici si v stredu slávnostne pripomenuli 50. výročia zisku bronzovej medaily slovenskej diaľkarky Evy Šuranovej na OH 1972 v Mníchove.

Pri tejto príležitosti prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel a viceprezident SOŠV Peter Korčok odovzdali pamätnú plaketu Petrovi Šuranovi, synovi Evy Šuranovej, ktorá náhle zomrela na Silvestra v roku 2016 vo veku 70 rokov.

Šuranovej bronz z Mníchova 1972 je dodnes jediná olympijská medaila, ktorú získala atlétka zo Slovenska. "Mama mladým atlétom a športovcom vždy rozprávala, aby si vážili každý jeden tréning. Aby ´neflákali´ tréningy a sústredili sa, aby dali do každého jedného z nich všetko. A hlavne nikdy sa nevzdávali. Až potom príde zaručený úspech. To bol taký jej hlavný odkaz pre mladých športovcov aj tohto krásneho podujatie, akým Európsky olympijský festival mládeže je,“ uviedol pre TASR po prevzatí plakety Peter Šuran, ktorý pod vplyvom emócií iba ťažko hľadal ďalšie slová: „Ešte sa mi trasie hlas, aj ruky si musím držať. Je to úžasné – takáto spomienka. Určite nás moja mamina sleduje z hora a veľmi sa teší.“

Eva Šuranová sa atletike upísala v roku 1962 v dunajskostredskom DAC. Definitívne jej prepadla v roku 1964, keď prišla študovať do Bratislavy a stala sa členkou Slávie SVŠT. Bola veľmi všestranná – vynikala síce najmä v skoku do diaľky, ale tituly majsterky ČSSR získala aj v behu na 80 m prekážok a v päťboji. Olympijská súťaž v Miníchove bola pre ňu životnými pretekmi. Vo veľkom súboji s domácou hviezdou Rosendahlovou a s Bulharkou Jorgovovou skákala lepšie, ako kedykoľvek predtým. V druhom pokuse posunula hranicu československého rekordu na 660 cm a vo štvrtom sa zlepšila až na 667 cm! V tej chvíli bola druhá za Rosendahlovou (678), ale Jorgovová ju ešte preskočila (677). Šuranová zostala tretia, ale dva jej skoky s prešľapmi, na ktorých sa podpísal silný vietor, boli kdesi na úrovni víťazného výkonu. „Je veľmi dôležité, že sme odovzdali plaketu Petrovi Šuranovi, synovi Evy Šuranovej, pretože chceme, aby jej odkaz putoval ďalej. Bola skutočnou ambasádorkou športu aj po skončení úspešnej športovej kariéry. Je jediná Slovenka v atletike, ktorá doposiaľ získala olympijskú medailu. Je medailistkou z ME v atletike a dlhodobo sa pohybovala vo svetovej špičke. Bola inšpiráciou pre mladých športovcov a tí sa snažili napodobniť jej úspechy a prekonať ju. Pri tomto slávnostnom akte nechýbali ani sestry Jana a Dana Velďákové, ktoré patrili dlhé roky do úzkej svetovej špičky. Od roku 2017 Slovenský atletický zväz organizuje v rámci mítingu P-T-S Memoriál Evy Šuranovej v skoku do diaľky. Je to jedna z najvýznamnejších disciplín, ktorá je obsadená i patričnou kvalitou,“ prezradil prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok.

Šuranová po bronze na olympiáde získala ešte na európskom šampionáte v Ríme v roku 1974 výkonom 660 cm striebro. Vytvorila dovedna 25 československých rekordov a na jej konte je tucet titulov majsterky ČSSR v štyroch disciplínach. V roku 2014 Šuranovú slovenskí športoví novinári vyhlásili za Športovú legendu. „Snažíme sa na Slovenskom olympijskom a športovom výbore nezabúdať na naše športové osobnosti. Nielen ich úspechy, ale aj osobné príbehy sú inšpiráciou pre mladých ľudí i každého Slováka. Je to príklad, že sa nevzdávali, bojovali, išli za svojimi snami, cieľmi a dosiahli ich. V kontexte Európskeho olympijského festivalu mládeže vznikla mimoriadna príležitosť pripomenúť si príbeh Evičky Šuranovej. Ja som mal česť ju osobne poznať a môžem potvrdiť, že bola úžasným človekom a inšpirovala nielen množstvo ľudí, ale aj mňa osobne, napríklad bezprostrednou ľudskosťou, spontánnosťou, úsmevom na tvári, príbehmi a spomienkami. Ťažko sa to opisuje slovami. Prial by som, aby každý sa mohol stretnúť s takými ľuďmi, akým bola Evka Šuranová a tráviť s nimi minúty, hodiny, či aj dlhšie chvíle, pretože potrebujeme cítiť ľudskosť, empatiu a naša jediná slovenská olympijská medailistka v atletike ju rozdávala naozaj zo srdca,“ dodal pre TASR prezident SOŠV Anton Siekel.