< sekcia Šport

Nagy po rozplavbe: Finále by som nedal, ani keby som utekal

Na snímke slovenský reprezentant v plávaní Richard Nagy v polohových pretekoch na 400 metrov počas XXXII. letných olympijských hier v Tokiu, 24. júla 2021. Foto: TASR – Michal Svítok

Po účasti na OH v Riu v roku 2016 je na svojej druhej olympiáde, v Brazílii na polohovke vytvoril časom 4:13,87 min. nový slovenský rekord a obsadil konečné deviate miesto.

Tokio 24. júla (TASR) – Richard Nagy zaplával na OH v Tokiu sezónne maximum, ale v pretekoch na 400 m pol.pr. obsadil v rozplavbách 23. miesto časom 4:18,29 a nepostúpil do osemčlenného finále. Slovenský plavec priznal, že zaostáva za svetovou špičkou.

Nagy v druhej rozplavbe finišoval šiesty, keď v záverečnom krauliarskom úseku predstihol Hsing-Hao Wanga z Taiwanu a Maxima Šembereva z Azerbajdžanu. „Čakal som viac, chcel som, aby to bolo lepšie," uviedol po pretekoch pre TASR.

Dvadsaťosemročný plavec neskrýval sklamanie ani po tom, čo zaplával svoje sezónne maximum: „Čas je najrýchlejší za uplynulé dva roky, ale stále je to málo. Najlepší plávali pod 4:10, to by som nedal, ani keby som utekal. Je to smutné vidieť, ako mi ušiel svet a už to bude asi len horšie."

Nagy nesplnil kvalifikačný A-limit pre účasť na OH, no vďaka pozvánke od Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA) sa dostal na hry. V Japonsku sa ešte predstaví na 200 m motýlik. „Nemám očakávania, je to pre mňa doplnková disciplína. Na dnešnej polohovke však vyzeral dobre, aj bol celkom rýchly, skúsim zaplávať aspoň osobný rekord a slovenský rekord a napraviť si chuť."

Plavci majú preteky v modernom Aquatic Centre, v hale je však bez divákov menej kriku ako obyčajne. „Podmienky sú fajn, ale cítiť všade opatrenia proti koronavírusu. Hala je smutná, prázdna, ale ostatní plavci sedia po hale a atmosféra je celkom fajn," dodal Nagy.

Po účasti na OH v Riu v roku 2016 je na svojej druhej olympiáde, v Brazílii na polohovke vytvoril časom 4:13,87 min. nový slovenský rekord a obsadil konečné deviate miesto. Od postupu medzi elitnú osmičku ho vtedy delilo 33 stotín. V Riu však nebol na otváracom ceremoniáli, ten v Tokiu si už nenechal ujsť.

„Bol som tam hodinu, prešiel som sa, do dvoch hodín som bol v hoteli. Takže bol som tam prvý aj posledný raz. Bol to pekný zážitok aj keď pred prázdnymi tribúnami," uzavrel pre TASR.