Mannheim/Bratislava 2. februára (TASR) - Od úmrtia legendy slovenského, ale aj svetového krasokorčuľovania, olympijského víťaza, trojnásobného majstra sveta a päťnásobného majstra Európy Ondreja Nepelu, uplynie v sobotu 2. februára 30 rokov.

Kariéru svetoznámeho slovenského krasokorčuliara Ondreja Nepelu, ktorý predvádzal svoje umenie na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, lemovali nielen medaily, ale aj obdiv mnohých ľudí v bývalom Československu.

Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. Náročná športová disciplína učarovala Nepelovi ako sedemročnému chlapcovi. Na malom čiernobielom televízore v roku 1958 sledoval vystúpenie ďalšej legendy slovenského krasokorčuľovania Karola Divína na bratislavských majstrovstvách Európy (ME). Malý Nepela pred obrazovkou tancoval a napodobňoval víťaza európskeho šampionátu, a tak ho o pár dní mama priviedla do oddielu, kde sa budúceho olympijského víťaza za pohár malinového lekváru ujala trénerka Hilda Múdra. Vtedy ešte nikto netušil, že z osudového stretnutia Nepelu a Múdrej vyklíčia úspechy, ktoré sa hlboko zapíšu do histórie slovenského krasokorčuľovania.

Silnými stránkami Nepelu boli koncentrácia, pokoj a rozvaha. Slovo tréma bolo pre neho neznáme. "Ja keď som stávala za mantinelom, vždy som vedela, že urobí a odvedie to, čo vie a čo trénoval. Tak to bolo aj na olympiáde. On nepatril k tým trémistom, čo sú v tréningu vynikajúci a potom, keď príde súťaž vybuchnú. Pretože sú nervózni a nevedia odovzdať čo natrénovali. Preto som mohla byť za tými mantinelmi vždy pokojná," spomínala v rozhovore pre TASR na Nepelu trénerka Hilda Múdra, ktorej rukami neskôr prešli aj ďalší vynikajúci krasokorčuliari Eva Bergerová-Grožajová, Jana Mrázková-Dočekalová, Agnesa Búřilová-Wlachovská, Marián Filc, Miroslav Šoška, Sandra Dubravčičová, Miljan Begovič či Jozef Sabovčík.

Jej bývalého zverenca 21. decembra 2000 vyhlásili za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Cenu za neho prebrala práve Hilda Múdra. Nepelu viedla počas jeho celej 15 ročnej športovej kariéry. Pod jej vedením získal osem titulov majstra Československa. Štartoval na troch zimných olympijských hrách (ZOH), v roku 1964 v Innsbrucku obsadil 22. miesto, o štyri roky neskôr v Grenobli bol už ôsmy. Na olympiáde v Sappore v roku 1972 patril už Ondrej Nepela k favoritom, čo dokázal ziskom zlatej medaily.

Svoju krasokorčuliarsku dominantnosť potvrdzoval Ondrej Nepela aj na európskych a svetových šampionátoch. Na majstrovstvách sveta získal v rokoch 1971, 1972 a 1973 zlaté a v rokoch 1969 a 1970 strieborné medaily. Na európskych šampionátoch Nepelovi päťkrát (1969, 1970, 1971, 1972, 1973) zavesili na krk zlatú medailu. Z ME si trikrát (1966, 1967, 1968) odniesol aj bronzové kovy.

Najlepší športovec bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) za rok 1971 Ondrej Nepela, po ktorom nesie názov zimný štadión v hlavnom meste SR, ukončil svoju famóznu kariéru v roku 1973 ziskom titulu majstra sveta práve na domácom bratislavskom ľade. Korčule však nezavesil na klinec, ale pôsobil ako sólista v ľadovej revue Holiday on Ice.

Záver života prežil v Mannheime vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike (NSR), kde po zisku trénerskej licencie aj trénoval. Medzi jeho zverencov patrila napríklad nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistnerová, ktorá sa v roku 1988 stala majsterkou Európy.

Ondrej Nepela, ktorý krasokorčuľovaniu obetoval takmer celý život, zomrel v Mannheime vo veku 38 rokov oficiálne na rakovinu lymfatických uzlín. Okolo smrti jedného z najúspešnejších slovenských krasokorčuliarov však kolujú aj informácie, že príčinou jeho úmrtia bol AIDS spôsobený vírusom HIV.