< sekcia Šport

Päťnásobná grandslamová víťazka Šarapovová ukončila kariéru

Ruská tenistka Maria Šarapovová, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Bývalá svetová jednotka získala celkovo 36 titulov na okruhu WTA, štyri na turnajoch ITF. Vo Wimbledone uspela v roku 2004, o dva roky neskôr sa tešila na US Open, o ďalšie dva na Australian Open.

Moskva 26. februára (TASR) - Päťnásobná grandslamová víťazka Maria Šarapovová ukončila tenisovú kariéru. Informovala o tom v stredu v stĺpčeku pre magazíny Vogue a a Vanity Fair.

"Dovidenia. Po 28 rokoch a piatich tituloch na grandslamoch som pripravená na nové výzvy," uviedla 32-ročná Ruska. Bývalá svetová jednotka získala celkovo 36 titulov na okruhu WTA, štyri na turnajoch ITF. Vo Wimbledone uspela v roku 2004, o dva roky neskôr sa tešila na US Open, o ďalšie dva na Australian Open. Titul na Roland Garros získala dvakrát - v rokoch 2012 a 2014.

Roky ju trápili zranenia ramien, v tejto sezóne odohrala len dva zápasy a oba prehrala. V predchádzajúcej sezóne nastúpila na 15 duelov, osem vyhrala. Po pozitívnom dopingovom teste v roku 2016 na meldónium dostala 15-mesačný trest. Po ňom už dosiahla len na jedno grandslamové štvrťfinále - na Roland Garros 2018. Na tohtoročnom Australian Open po prehre s Donnou Vekičovou dostala otázku, či to bol jej posledný zápas v Melbourne Parku. "Neviem," odpovedala.

"Snažila som sa vždy odviesť dobrú prácu. Nikdy nemáte istotu, že aj keď robíte veci najlepšie, máte garantované víťazstvo v prvom či treťom kole alebo vo finále. To je tenis. Preto je také špeciálne, keď sa stanete šampiónom," uviedla víťazka Fed Cupu v drese Ruska z roku 2008.

Do USA prišla z Ruska ako dieťa a už ako 17-ročná vyhrala v roku 2004 Wimbledon. Postupne sa stala tenisovou superstar. "Obetovala som život tenisu a tenis mi dal život. Bude mi chýbať každý deň. Bude mi chýbať môj tím, moji tréneri. Budú mi chýbať chvíle, keď sedím pri kurte s otcom. Budú mi chýbať podania rúk po víťazstve alebo prehre aj športovci, ktorí zo mňa dostali na kurtoch to najlepšie," povedala strieborná olympijská medailistka z Londýna 2012, ktorá iba na prémiách zarobila 39 miliónov dolárov. Okrem tenisu sa venovala aj modelingu a reklamným aktivitám.

Šarapovová neprešla dopingovým testom na Australian Open 2016, keď jej v tele našli zakázanú látku meldónium. Tú zaradili na zoznam zakázaných látok krátko predtým 1. januára a Šarapovová podľa vlastných slov túto zmenu nezaregistrovala, keďže sa nedostala k žiadnemu varovaniu od ITF. Navyše liek, ktorý užívala, údajne poznala pod menom Mildronat a brala ho už desať rokov.

vizitka:

Maria Šarapovová

dátum a miesto narodenia: 19. apríla 1987, Ňagaň (Rusko)

výška a váha: 188 cm, 59 kg

stav: slobodná

aktuálne postavenie v rebríčku WTA: 373., najlepšie: 1.

úspechy: 5x víťazka grandslamu vo dvojhre: Wimbledon 2004, US Open 2006, Australian Open 2008, Roland Garros 2012 a 2014, víťazka Turnaja majsteriek 2004, striebro z OH 2012 v Londýne, víťazka 36 turnajov WTA a 3 vo štvorhre

ceny: najlepšia hráčka na okruhu WTA 2004

Prinášame vám profil Marie Šarapovovej


Maria Šarapovová sa narodila 19. apríla 1987 v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) v sibírskom meste Ňagaň, do ktorého sa jej rodičia presťahovali z bieloruského Gomeľa z obáv pred následkami černobyľskej havárie z roku 1986. Mesto sa totiž nachádza len 150 kilometrov od atómovej elektrárne. Vo svojich dvoch rokoch sa s rodičmi presťahovala do Soči. V meste ležiacom pri Čiernom mori sa jej otec zoznámil s Alexandrom Kafeľnikovom, ktorého syn Jevgenij sa neskôr v roku 1999 stal ako prvý Rus mužskou svetovou tenisovou jednotkou. Aj vďaka ich priateľstvu dostala Šarapovová ako štvorročná svoju prvú tenisovú raketu.

V roku 1993 sa už ako šesťročná zúčastnila na žiackom turnaji Kremlin Cup v Moskve. Na mladé tenisové talenty sa bola v Moskve pozrieť aj vtedajšia špičková tenistka Martina Navrátilová. Tú hra malej Šarapovovej tak zaujala, že prehovorila jej otca, nech sa jeho dcéra venuje výlučne tenisu.

Onedlho už sedela Šarapovová so svojím otcom v lietadle smerujúcom do USA. S malými finančnými prostriedkami a slabou angličtinou, ale s veľkým odhodlaním sa vybrali do preslávenej tenisovej akadémie Nicka Bollettieriho v Bradentone na Floride. Do akadémie ju však neprijali okamžite. Šarapovovej otec sa však rozhodol, že sa do Ruska už nevráti a trénoval popri práci dcéru sám. Ich snaha bol ocenená a Šarapovová ako deväťročná začala na základe štipendia trénovať v renomovanej akadémii.

Prvýkrát na seba výraznejšie upozornila v roku 2000, keď ako 13-ročná vyhrala dorastenecký turnaj Eddie Herr International Junior Tennis Championships. V roku 2001 už vstúpila do profesionálneho ženského tenisu.

Šarapovová dosiahla do marca 2016, keď ju zastavil pozitívny dopingový nález na zakázanú látku meldónium, viaceré výrazné úspechy. V roku 2004 vyhrala Wimbledon, kde vo finále zdolala Američanku Serenu Williamsovú. V tom istom roku sa stala aj víťazkou MS WTA Tour. V roku 2006 vyhrala US Open, v roku 2008 Australian Open a v roku 2012 a 2014 Roland Garros. Na olympijských hrách 2012 v Londýne získala striebro. Ako reprezentantka Ruska dosiahla v roku 2008 víťazstvo vo Fed Cupe.

Po dopingovej afére sa na kurty vrátila 26. apríla 2017, keď sa zúčastnila na turnaji WTA Porsche Grand Prix v Stuttgarte. Na vrchol sa už ale nedostala, po návrate už dosiahla len na jedno grandslamové štvrťfinále na Roland Garros 2018. Navyše ju trápili zdravotné problémy.

Okrem tenisu sa venovala modelingu a reklamným aktivitám. Fotila napríklad pre časopis Sports Illustrated Swimsuit Issue. Propagovala výrobky športových značiek Nike či Prince. Jej tvár je spojená aj so známymi módnymi domami. Svojho času patrila aj k najvyhľadávanejším športovcom na Yahoo. V júni 2011 ju časopis Time zaradil medzi 30 legiend ženského tenisu minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Bývalá líderka svetového rebríčka má aj vlastnú značku sladkostí Sugarpova.

Úspešná tenistka, ktorá iba na prémiách zarobila 39 miliónov dolárov, bola známa okrem mimoriadnych výkonov aj hlasnými vzdychmi, ktorými si pomáhala pri tenisových úderoch. Niektoré z nich dosahovali intenzitu až 105 decibelov, za čo si vyslúžila aj prezývku "sibírska siréna".