Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Šport

Pečovský sa rozlúčil s kariérou, pozdravili ho aj Škriniar či Guľa

Na snímke Viktor Pečovský počas rozlúčky na futbalovom zápase záverečného 5. kole futbalovej Fortuna ligy MŠK Žilina - MFK Zemplín Michalovce na futbalovom štadióne MŠK Žilina dňa 11. júla 2020 v Žiline. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Hoci už kvôli koronakríze ani nedúfal, klub mu pripravil rozlúčku pred fanúšikmi.

Žilina 12. júla (TASR) - Najprv pocta rozhodcom a potom poďakovanie pánovi kapitánovi. Taký bol úvodný program sobotňajšieho zápasu futbalovej Fortuna ligy medzi Žilinou a Michalovcami. Viktor Pečovský sa v ňom rozlúčil s profesionálnou hráčskou kariérou. Neskrýval pri tom úsmev ani slzy dojatia.

Na posledný nástup nevybehol sám. Spoločnosť mu robili jeho manželka a dve dcérky. Za zvukov piesne "Čardáš dvoch sŕdc" od Karola Duchoňa mu okrem aktérov zápasu a gratulantov tlieskali aj futbaloví žiaci z jeho rodného Čierneho Balogu. Takáto ceremónia ho nenechala chladným: "Nástup bol nervóznejší, než obvykle, ale keď rozhodca zapískal, všetko zo mňa opadlo." Dlhoročný kapitán MŠK v úvode zápasu hýril aktivitou. Stál aj pri zrode akcie, ktorá viedla k prvému gólu. Ten padol tesne predtým, než ho tréner stiahol z ihriska. "Vedel som, že to bude tých 12 minút, tak som si to nesmierne užíval. Vďaka chalanom aj tomu gólu to bolo krajšie. Som rád, že klub pre mňa niečo také spravil a veľmi si to vážim," povedal po zápase Pečovský.

Na snímke Viktor Pečovský s rodinou počas rozlúčky na futbalovom zápase záverečného 5. kole futbalovej Fortuna ligy MŠK Žilina - MFK Zemplín Michalovce na futbalovom štadióne MŠK Žilina dňa 11. júla 2020 v Žiline.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Pri jeho odchode z ihriska dostal potlesk postojačky a fanúšikovia skandovali jeho meno počas celého zápasu. Žilinská "dvanástka" sa dočkala ešte jedného prekvapenia. Cez polčasovú prestávku si na veľkoplošnej obrazovke pozrel 10-minútový zostrih pozdravov. K úspešnej kariére mu pogratuloval najprv majiteľ klubu Jozef Antošík a potom aj bývalí tréneri či spoluhráči. Nechýbal Adrián Guľa, Milan Škriniar, Martin Dúbravka či Peter Pekarík. Mnohí z nich zdôraznili, že Viktor im dal veľa nielen z ľudského, ale aj herného hľadiska. "Ja som rád, že ma berú hlavne ako dobrého kamaráta. To, že som im pomohol po tej futbalovej stránke, tak ja to tak neberiem. Boli sme jedno mužstvo, takže sme sa ťahali navzájom a som rád, že sa presadili v zahraničí," skromne podotkol odchádzajúci defenzívny stredopoliar. Videopozdravy ho však dojali. Špeciálne ich záver, v ktorom sa mu prihovorila jeho rodina.

Hráč Žiliny a predtým Banskej Bystrice si po stretnutí s Michalovcami odbehol aj do "kotla", kde si schuti zakričal s domácimi fanúšikmi. Nevyhol sa ani vyhadzovaniu do vzduchu od spoluhráčov, hoci sa tomu bránil. O pár minút neskôr už s úsmevom na tvári odpovedal aj na otázku, či ho nemrzí, že si nevyskúšal zahraničný angažmán: "Aj tu, aj v Banskej Bystrici som sa snažil odvádzať tie najlepšie výkony. Beriem to tak, že konfrontáciu so zahraničím som si vyskúšal prostredníctvom reprezentácie. Som rád, že ma naša liga a tréningový proces pripravili natoľko, že som nezaostával, a že som tieto zápasy zvládal." V najcennejšom drese si zahral na majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku. Jeho výkon patril medzi základné stavebné kamene historickej výhry Slovenska proti Španielsku v kvalifikácii na tento šampionát.

Na snímke Viktor Pečovský počas rozlúčky na futbalovom zápase záverečného 5. kole futbalovej Fortuna ligy MŠK Žilina - MFK Zemplín Michalovce na futbalovom štadióne MŠK Žilina dňa 11. júla 2020 v Žiline.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Hoci už kvôli koronakríze ani nedúfal, klub mu pripravil rozlúčku pred fanúšikmi. Rozhodnutie o ukončení kariéry sa nerodilo ľahko, Pečovský však kopačky úplne neodkladá. Okrem trénovania mládeže v klube MŠK Žilina chce hrať aj v niektorej z amatérskych súťaží. V tej najvyššej slovenskej drží rekord - aj s jeho posledných vystúpením odohral 422 zápasov. Ako však sám povedal, rekordy sú na to, aby sa prekonávali: "Ja si vážim dôveru trénerov v každom jednom zápase, do ktorého ma postavili a v ktorom som vedel mužstvu na ihrisku pomôcť. To bolo pre mňa najpodstatnejšie."