Bratislava 19. apríla (Teraz.sk) - Oficiálnou piesňou majstrovstiev sveta, ktoré sa konali v roku 1994 v USA bola pesnička pod názvom Gloryland. Na motívy pôvodného amerického spirituálu ju zložila britská dvojica Charlie Skarbek a Rick Blaskey a naspieval americký spevák Daryl Hall, ktorému asistoval spevácky súbor Sounds of Blackness.



Moderná gospelová hymna, ako pesničku nazvali v jednej z recenzií, bola súčasťou sólových aktivít, ktorým sa Daryl Hall v 90-tych rokoch venoval popri pokračujúcej, no utlmenej produkcii dua Hall & Oates. Paradoxom je, že k pesničke, ktorá sprevádzala najsledovanejšie športové podujatie sa dostal ako človek, ktorý o sebe priznal, že šport vôbec nesleduje. Mesiac pred otvorením šampionátu, na ktorom pesničku naživo aj so skupinou Sounds of Blackness odprezentoval, priznal pre časopis Music & Media, že ho uchvátili správy o pozornosti, ktorý diváci na celom svete venujú futbalovému šampionátu i jeho otváraciemu ceremoniálu. „Tie očakávané čísla sledovanosti sú úchvatné, ale musím povedať, že môj výkon na pódiu je rovnaký, či ma sleduje sto alebo sto miliónov divákov,“ uviedol. Pochvaľoval si aj spoluprácu s gospelovým súborom. „Vychádzame z rovnakých hudobných základov, myslím si, že v tomto naozaj ladíme,“ dodal.

Pesnička Gloryland vyšla napokon nielen ako singel, ale aj ako skladba na rovnomennom albume, ktorý vydali pri príležitosti MS 1994. Nikdy sa však nezaradila medzi tie najznámejšie hymny futbalových majstrovstiev a nestretla sa ani s výrazným pozitívnym ohlasom. Dokonca sa medzi hodnoteniami nachádzajú i vyslovene kritické hlasy, považujúce Gloryland za vôbec najhoršiu oficiálnu pesničku futbalových majstrovstiev sveta. Možno aj to je dôvod, že s MS 1994 v USA sa často spája skôr pesnička skupiny Queen We Are The Champions.



Hoci nebola oficiálnou piesňou šampionátu, práve táto skladba otvárala album Gloryland.

Tak či onak, MS v USA v roku 1994 sa v spomienkach spájajú najmä s udalosťami, ktoré sa stali priamo na trávniku. Do histórie, žiaľ, nielen tej futbalovej, sa dostal smolný vlastný gól, ktorý si v zápase proti domácemu tímu strelil kolumbijský obranca Andres Escobar. Futbalista za to pár dní po šampionáte zaplatil životom, keď ho zastrelil nájomný vrah, ktorého angažovala stávkárska mafia. Nezabudnuteľným ostane aj ťaženie Bulharov, ktorých Christo Stoičkov doviedol medzi štyroch najlepších a tiež signál Švédov pri priamom kope, keď si Thomas Brolin v zápase s Rumunskom odskočil od múru a otváral skóre vo štvrťfinálovom dueli. A samozrejme, veľké finále Taliansko – Brazília, jedenástkový rozstrel zakončený zahodenou penaltou Roberta Baggia, ktorú by „Il Divin Codino“ zrejme chcel úplne vymazať z histórie.