Trenčín 3. mája (TASR) - Slovenskí hokejisti prežívali po sobotňajšom finále MS do 18 rokov zmiešané pocity. Obrovské sklamanie sa v Trenčíne prelievalo s pocitom hrdosti na dosiahnutý úspech napriek prehre v súboji o zlato proti Švédsku (2:4). Slovensko zažilo po 23 rokoch nevydarené finále svetového šampionátu v tejto vekovej kategórii, no z turnaja odišlo okrem strieborných medailí aj so štyri individuálnymi oceneniami a uznaním širokej verejnosti.

Slovensko nemalo ideálny vstup do zápasu, v prvej tretine boli „tri korunky“ aktívnejšie, ujali sa vedenia a po 40 minútach ho zvýšili na 2:0. Severania dokonca viedli v tretej časti už 4:0, ale Slováci ukázali charakter tímu. „Zápas sa zo začiatku nevyvíjal podľa našich predstáv. Po prvej tretine bolo 0:1 a potom v druhej tretine sme mali tlak, avšak nepadlo nám to tam. Keď už bolo 4:0 pre Švédov, tak sa už ťažko dobiehal výsledok,“ povedal kapitán Adam Goljer, ktorý sa vyjadril aj k záverečnému tlaku slovenskej osemnástky. Mužstvo trénera Martina Dendisa po dvoch góloch v priebehu minúty ožilo a záver bol dramatický: „V posledných siedmich minútach sme mali ten tlak my a už tam padli dva góly. Hrali sme aj vabank bez brankára, tam je to už len o šťastí si myslím.“

Slováci napriek prehre vo finále vyrovnali doterajšie maximum z roku 2003. Na turnaji dosiahli v základnej skupine prvé víťazstvo v tejto vekovej kategórii nad Kanadou (2:1) a proti papierovo slabším súperom bolo suverénne. Nórsko v skupine deklasovalo 6:1 a Dánsko vo štvrťfinále 7:1. V semifinále si poradili slovenskí mladíci aj s nabudenými Lotyšmi, ktorí medzi osmičkou najlepších šokujúco vyradili rovesníkov z USA. „Ja som hlavne rád za túto partiu. Je to niečo šialené a myslím si, že sme ukázali, že sa dá hrať s hocikým. Snažili sme sa vyhrať zlatú medailu, ale ušlo nám to, no sme radi aj za druhé miesto,“ povedal Goljer. Spolu s útočníkom Timothym Kazdom sa dostali do All-Star tímu turnaja. Goljer získal aj ocenenie pre najlepšieho obrancu šampionátu a Kazdu vyhlásili za najužitočnejšieho hráča. Kazda bol s 12 bodmi (6+6) v siedmich stretnutiach najproduktívnejší hráč turnaja. „Ja som sa snažil hrať ten hokej, čo viem, čo som vždy vedel hrať. Založený na podpore útoku, hrať dopredu i dozadu a snažil som sa predviesť svoju najlepšiu hru,“ vyjadril sa Goljer.

Duel zhodnotil po stretnutí aj brankár Samuel Hrenák, ktorý patril takisto medzi opory slovenského výberu: „Myslím si, že si fakt každý z nás siahol na dno síl. Viacerí chalani bojovali s kŕčami, takže to bolo ťažké, ale neurobili sme hanbu Slovensku. Druhé miesto po 23 rokoch je neskutočné a verím, že nás to tiež tak mrzí, ako tých chalanov pred 23 rokmi. Postupom času verím, že budeme viac a viac na to hrdí. Treba sa uspokojiť s tým, čo máme. Druhé miesto je strašne krásne na to, aká sme malá krajina.“

Hrenák označil za jeden z kľúčových faktorov slovenského úspechu aj podporu fanúšikov. Na finále si ich našlo opäť cestu viac ako šesť tisíc a vytvorili elektrizujúcu atmosféru. V závere zaznela oficiálne iba hymna víťaznej krajiny, no publikum v Trenčíne zaspievalo aj slovenskú. „Nevedeli by sme si predstaviť, ako by sme hrali, keby tu neboli. Fakt nám pomáhali každý zápas, aj dnes nás určite hnali dopredu. Takže veľmi by sme sa im chceli poďakovať. Je nám ľúto, že sme im nedali to cenné zlato, ale verím, že ďalšie generácie a ročníky to dajú,“ povedal 18-ročný Slovák, ktorý je na 9. mieste medzi brankármi v Centrálnom rebríčku pre tohtoročný draft NHL. Hrenák už má pre striebornú medailu aj miesto, umiestni ju doma na poličke: „Tam bude vystavená do konca života. Je to fakt krásny kov, ale hlavne ten príbeh za tým, ako sme to dokázali, je fakt neskutočný. Veľa ľudí nás odpisovalo pred turnajom, že neurobíme ani semifinále. Odmalička, od 15-ky nám vraveli, že nie sme moc dobrý ročník a teraz sme iba ukázali, že máme na viac a ešte postupom času to bude lepšie a lepšie, verím tomu.“