FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Peter Sagan prišiel do cieľa v pelotóne. Päť kilometrov pred cieľom však nestačil na najlepších a skončil približne na 42. mieste. Z trojice slovenských reprezentantov skončil najlepšie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. septembra (TASR) - Poliak Michal Kwiatkowski sa stal víťazom nedeľňajšieho vrcholu majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike - pretekov s hromadným štartom mužov elite. Dvadsaťštyriročnému jazdcovi vyšiel záverečný únik a do cieľa prišiel asi desať metrov pred svojimi súpermi.
"V poslednom kole som sa cítil naozaj dobre. V závere všetci špekulovali, no ja som sa rozhodol zariskovať a pokúsil som sa o únik. Na poslednom kopci som mal malý náskok a nakoniec sa mi podarilo zvíťaziť. Chcem sa veľmi poďakovať svojim kolegom, ktorí odviedli skvelú robotu. Je to neuveriteľné," povedal v cieli víťaz.
Na druhej priečke skončil Austrálčan Simon Gerrans a z bronzu sa teší domáci favorit Alejandro Valverde (obaja +1 s), pre ktorého je to už šiesta medaila z tejto disciplíny.
Z trojice slovenských reprezentantov skončil najlepšie Peter Sagan, ktorý preťal cieľ na 43. pozícii so stratou 42 sekúnd. Peter Velits finišoval na 87. mieste s takmer štrnásťminútovou stratou. Jeho brat Martin preteky nedokončil.
Fotogaléria k článku
Organizátori pripravili pre pretekárov 18,2 km dlhý okruh s dvoma stúpaniami. Pelotón ho absolvoval štrnásťkrát s celkovou dĺžkou 254,8 km. Cyklistom skomplikoval situáciu aj dážď. Od pelotónu sa postupne oddelila štvorica Carlos Quintero z Kolumbie, Matija Kvasina z Chorvátska, Žydrunas Savickas z Litvy a Ukrajinec Alexander Polivoda, ktorí si rýchlo vytvorili náskok a ten postupne narástol až na 15 minút. Na čele hlavnej skupiny pracovali najmä nemeckí a poľskí pretekári a náskok kvarteta postupne klesal. Potom prebrali iniciatívu Taliani, zvýšili tempo a preriedili pelotón. Peter Sagan a Peter Velits sa udržali vpredu, no Martin Velits zaostával. 90 km pred cieľom klesol náskok štvorice na šesť minút a asi 60 km pred koncom to vzdala. V ďalšom priebehu sa o úniky pokúšali viacerí pretekári, najviac sa darilo Nemcovi Tonymu Martinovi, ku ktorému sa postupne pridali aj ďalší. Do záverečného kola však prišlo hlavné pole v podstate pokope. Pri poslednom výstupe na kopec Mirador zaútočil Kwiatkowski, ktorý mal na vrchole asi desaťsekundový náskok pred skupinkou prenasledovateľov. V napínavom finále na posledných dvoch kilometroch si ho ustrážil a stal sa prvým Poliakom s titulom majstra sveta.
Prehľad doterajších víťazov pretekov s hromadným štartom mužov na MS v cestnej cyklistike
Správu budeme rozširovať a aktualizovať.
"V poslednom kole som sa cítil naozaj dobre. V závere všetci špekulovali, no ja som sa rozhodol zariskovať a pokúsil som sa o únik. Na poslednom kopci som mal malý náskok a nakoniec sa mi podarilo zvíťaziť. Chcem sa veľmi poďakovať svojim kolegom, ktorí odviedli skvelú robotu. Je to neuveriteľné," povedal v cieli víťaz.
Na druhej priečke skončil Austrálčan Simon Gerrans a z bronzu sa teší domáci favorit Alejandro Valverde (obaja +1 s), pre ktorého je to už šiesta medaila z tejto disciplíny.
Z trojice slovenských reprezentantov skončil najlepšie Peter Sagan, ktorý preťal cieľ na 43. pozícii so stratou 42 sekúnd. Peter Velits finišoval na 87. mieste s takmer štrnásťminútovou stratou. Jeho brat Martin preteky nedokončil.
Fotogaléria k článku
Organizátori pripravili pre pretekárov 18,2 km dlhý okruh s dvoma stúpaniami. Pelotón ho absolvoval štrnásťkrát s celkovou dĺžkou 254,8 km. Cyklistom skomplikoval situáciu aj dážď. Od pelotónu sa postupne oddelila štvorica Carlos Quintero z Kolumbie, Matija Kvasina z Chorvátska, Žydrunas Savickas z Litvy a Ukrajinec Alexander Polivoda, ktorí si rýchlo vytvorili náskok a ten postupne narástol až na 15 minút. Na čele hlavnej skupiny pracovali najmä nemeckí a poľskí pretekári a náskok kvarteta postupne klesal. Potom prebrali iniciatívu Taliani, zvýšili tempo a preriedili pelotón. Peter Sagan a Peter Velits sa udržali vpredu, no Martin Velits zaostával. 90 km pred cieľom klesol náskok štvorice na šesť minút a asi 60 km pred koncom to vzdala. V ďalšom priebehu sa o úniky pokúšali viacerí pretekári, najviac sa darilo Nemcovi Tonymu Martinovi, ku ktorému sa postupne pridali aj ďalší. Do záverečného kola však prišlo hlavné pole v podstate pokope. Pri poslednom výstupe na kopec Mirador zaútočil Kwiatkowski, ktorý mal na vrchole asi desaťsekundový náskok pred skupinkou prenasledovateľov. V napínavom finále na posledných dvoch kilometroch si ho ustrážil a stal sa prvým Poliakom s titulom majstra sveta.
Prehľad doterajších víťazov pretekov s hromadným štartom mužov na MS v cestnej cyklistike
1927 Nürburgring (Nem.) - Alfredo Binda (Tal.)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse
1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Binda
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)
1939 - 1945 - MS sa nenokanli
1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)
1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)
1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)
1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)
1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond
1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)
2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)
2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)
2014 Ponferrada (Šp.) - Michail Kwiatkowski (Poľ.)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse
1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Binda
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)
1939 - 1945 - MS sa nenokanli
1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)
1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)
1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)
1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)
1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond
1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)
2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)
2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)
2014 Ponferrada (Šp.) - Michail Kwiatkowski (Poľ.)
Správu budeme rozširovať a aktualizovať.
