Bratislava 2. septembra (TASR) - Presne pred 50 rokmi, 2. septembra 1976, odštartoval prvý ročník Kanadského pohára - unikátny hokejový turnaj, ktorý priniesol dovtedy nevídanú konfrontáciu hokejových veľmocí v ich najsilnejšom zložení. Nechýbalo ani Československo, ktoré statočne vzdorovalo favorizovaným Kanaďanom, no napokon im vo finále podľahlo.

Svetový hokej dlho čakal na turnaj, na ktorom by sa proti sebe postavili najlepší hráči zo zámoria a Európy. Túžba fanúšikov, ale aj hráčov, stúpla po roku 1972, v ktorom sa proti sebe postavili tímy Kanady a Sovietskeho zväzu v rámci tzv. Série storočia (Summit series). Oba tímy postavili svoje najsilnejšie výbery a prvýkrát priniesli súboj kanadských profesionálov z NHL so Sovietmi, ktorí v tých rokoch dominovali majstrovstvám sveta. Po ôsmich zápasoch sa napokon z tesného víťazstva tešili Kanaďania, ktorí vyhrali štyri zápasy, ich súper tri (jeden sa skončil remízou).

Kanadský pohár 1976 predstavoval vrchol niekoľkoročnej snahy medzi Medzinárodnou ligu ľadového hokeja (LIHG) a NHL zblížiť dva odlišné hokejové svety. Z medzinárodnej konfrontácie medzičasom dobrovoľne vycúvala Kanada, ktorá od roku 1969 bojkotovala LIHG (dnešná IIHF) a chýbala na MS i ZOH. Dôvodom bol konflikt pred MS 1970, na ktorých LIHG nedovolila štart profesionálom z NHL. Vrátila sa na ne až po prvom ročníku Kanadského pohára. Hralo sa v Ottawe, Toronte, Montreale, Winnipegu, Quebec City a vo Philadelphii. Okrem domáceho superfavorita Kanady, Sovietskeho zväzu a Československa sa na turnaji predstavili aj výbery Švédska, Fínska a USA. V základnej fáze sa hralo systémom každý s každým a dva najlepšie tímy následne postúpili do finále.

Reprezentanti Československa prišli na turnaj ako čerství majstri sveta z Katovíc a strieborní zo ZOH v Inssbrucku. Turnaj vzbudzoval veľký záujem verejnosti vo všetkých krajinách, ktoré na ňom mali svoje tímy. Kanadské mužstvo viedol v tom čase 43-ročný Scotty Bowman, ktorý už mal za sebou ako tréner dva triumfy v Stanleyho pohári a do konca kariéry v roku 2002 získal ďalších jedenásť. V nabitom kanadskom kádri boli prakticky všetky najväčšie hviezdy vtedajšej NHL, z najzvučnejších mien chýbal iba zranený brankár Ken Dryden. Bobby Hull, Phil Esposito, Bobby Orr, Guy Lafleur a ďalších 15 hráčov z kanadského tímu sa neskôr stalo členmi Hokejovej siene slávy v Toronte (HHOF).

Československý tím odštartoval turnaj prestížnym víťazstvom ZSSR 5:3, po ktorom nasledovalo víťazstvo nad Fínskom 8:0 a remíza s USA 4:4.

Brankár Vladimír Dzurilla doviedol československú reprezentáciu k mnohým triumfom a trikrát s ňou získal zlatú medailu na MS. Do pamäte mnohých hokejových fanúšikov i odborníkov sa výrazne zapísal aj výkonmi na Kanadskom pohári 1976, predovšetkým v zápase základnej skupiny proti Kanade. Na víťazstve 1:0 mal leví podiel, mužstvo podržal mnohými zákrokmi a súpera deptal mimoriadne pokojným prístupom. Ako sa neskôr ukázalo, bolo to pre neho posledné víťazstvo v československom drese a Kanadský pohár posledný turnaj. V tom čase mal už 34 rokov a sebavedomí kanadskí profíci boli z jeho výkonu nešťastní. V zápase sa prezentovali tvrdou hrou, no aj s ňou sa československý tím dokázal vyrovnať. Obdiv neskrývali ani diváci v montrealskej hale Forum, ktorí Čechoslovákov odmenili mohutným potleskom. Pre Dzurillu išlo o životný zápas, po ktorom si dovtedy často podceňovaný československý hokej definitívne získal rešpekt v zámorí.

Kanaďana prechádzali turnajom suverénne a ich jediné zakopnutie prišlo práve proti ČSSR. Aj preto sa československý tím dostal pred záverečnými zápasmi základnej časti do pohodlnej pozície a ani prehra so Švédskom 1:2 ho neobrala o postup do finále. Kanaďania i Sovieti museli o postup do finále bojovať do posledného zápasu základnej časti, v ktorom napokon vyhrali domáci 3:1.

Kanaďania zvíťazili v prvom finálovom zápase v Toronte nad Československom suverénne 6:0, keď už v 18. minúte viedli 4:0. Zverenci trénerskej dvojice Karel Gut, Ján Starší sa v druhom stretnutí (Montreal) herne aj psychicky dvihli, no napokon 15. septembra prehrali 4:5 po predĺžení po víťaznom góle Darryla Sittlera - toho Sittlera, ktorý pol roka predtým vytvoril 10 kanadskými bodmi v jednom zápase dodnes neprekonaný rekord NHL.

V predĺžení sa hral ofenzívny hokej, o víťazstve mohli rozhodnúť aj Čechoslováci, ktorí mali niekoľko šancí. Asistent kanadského trénera Don Cherry pripomenul svojim zverencom, že Dzurilla často vychádza von z bránky a napokon na to doplatil. V 72. minúte sa Sittler v strednom pásme zbavil protihráča, v útočnom mu Dzurilla vykorčuľovaním z bránky naletel na naznačenú strelu a Kanaďan pohodlne zakončil. Po zápase nastal historický moment, keď si hráči oboch tímov vymenili dresy. „Nič nebolo dohodnuté. Iba sme sa pozreli na seba a začali si vyzliekať dresy. Okamžite to napodobnili aj ostatní hráči. Niektorí nevedeli, či sa to vôbec môže, ale už nám to bolo jedno,“ spomínal československý útočník František Pouzar pre idnes.cz.

Mimoriadne vzácny suvenír si odniesol obranca Oldřich Machač, ktorému dal svoj dres Bobby Orr - legendárny obranca, pre ktorého bol Kanadský pohár 1976 prvou aj poslednou reprezentačnou akciou. Jeho účasť bola vážne ohrozená pre problémy s kolenami, no napokon štartoval a po turnaji ho vyhlásili za najlepšieho hráča. Machač, ktorý takisto hral s číslom 4, dlhé roky vlastnil Orrov dres a na určité obdobie ho požičal aj pre potreby HHOF. V roku 2011, keď Machač zomrel, sa dres ocitol v dražbe a napokon ho nový majiteľ získal za za cca 74-tisíc dolárov. Dresy si vymenili aj strelec rozhodujúceho gólu Sittler a Bohuslav Ebermann, no neskôr si ich vrátili.

Premiérový ročník Kanadského pohára zanechal v jeho aktéroch silné spomienky. „V mojej kariére ho radím nad všetky MS. Išlo o prvé stretnutie najlepších hráčov z celého sveta. Bol som tam iba ako siedmy obranca a na turnaji som bol ako náhradník. Napriek tomu to mám veľmi výrazne zapísané v srdci,“ povedal pred rokmi bývalý obranca František Kaberle starší.

Najmladším hráčom československého výberu bol vtedy 19-ročný útočník Peter Šťastný. „Nielenže sa splnili všetky moje očakávania, ale som si istý, že práve vtedy sa vo mne začali vytvárať postoje, ktoré mi pomohli pri mnohých rozhodnutiach v živote. Na vlastnej skúsenosti som sa presvedčil, aké astronomické vzdialenosti rozdeľovali hokej u nás a v Kanade, v akom absolútnom protiklade sa pohybovala kvalita starostlivosti o hráčov u nás a v Severnej Amerike a aká priepasť bola medzi spoločenským postavením hokeja a jeho osobností u nás a tam,“ spomínal Šťastný vo svojej životopisnej knihe.

Po premiérovom ročníku Kanadského pohára sa pod organizačnou taktovkou NHL uskutočnili ešte ďalšie štyri v nepravidelných intervaloch - 1981, 1984, 1987 a 1991. V roku 1996 turnaj zmenil názov na Svetový pohár, ktorý sa uskutočnil aj v rokoch 1996 a 2016. Najbližší je na programe v roku 2028.