Na archívnej snímke rakúsky jazdec F1 Niki Lauda.Foto: TASR/AP
Lauda bol v sezóne 1976 úradujúcim majstrom sveta, jazdil za Ferrari a smeroval k druhému titulu za sebou v súboji s pilotom McLarenu, Britom Jamesom Huntom.
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Nürburgring 1. augusta (TASR) - V sobotu 1. augusta uplynie presne 50 rokov od hrozivej nehody legendárneho pretekára Nikiho Laudu na VC Nemecka majstrovstiev sveta formuly 1. Preteky zmenili život i kariéru trojnásobného majstra sveta, ktorý zomrel v máji 2019 v dôsledku problémov s obličkami.
Lauda bol v sezóne 1976 úradujúcim majstrom sveta, jazdil za Ferrari a smeroval k druhému titulu za sebou v súboji s pilotom McLarenu, Britom Jamesom Huntom. Jeho nehoda sa stala jedným z ikonických momentov motoristického športu – udalosťou, pri ktorej si každý, kto v tom čase žil, dokázal spomenúť, čo robil, keď sa o nej dozvedel. Znamenala aj koniec pretekov formuly 1 na 22 kilometrov dlhej modifikácii trate pod názvom Nordschleife, ktorá nesie prezývku „zelené peklo“.
V tom čase 27-ročný Rakúšan presadzoval pred pretekmi bojkot, pretože okruh považoval za nebezpečný a záchranné zložky na ňom nedokázali zasiahnuť dostatočne rýchlo. Na štart pretekov v premenlivých podmienkach zvolil mylne pneumatiky do mokra a na konci úvodného kola tak išiel prezuť do boxov. Pri snahe o dobehnutie straty vyletelo pred zákrutou Bergwerk jeho Ferrari 312T2 z trate, narazilo do bariéry, odrazilo sa späť na vozovku a začalo horieť. Za pravdepodobnú príčinu sa uvádza porucha zavesenia kolesa. Do horiaceho vraku následne narazili monoposty Bretta Lungera a Haralda Ertla. Laudu vyslobodili najmä Arturo Merzario, Lunger a Ertl ešte pred príchodom riadnej pomoci. Utrpel popáleniny prvého až tretieho stupňa na hlave a zápästiach, zlomeniny a predovšetkým ťažké poškodenie pľúc po vdýchnutí horúcich toxických splodín. Jeho stav bol taký vážny, že mu neskôr kňaz udelil posledné pomazanie.
Laudovo zotavenie a následný návrat boli neuveriteľne odvážne, hoci už nedokázal zachrániť titul, ktorý napokon získal Hunt. Bezprostredne po nehode dostal vtedajší manažér talianskeho tímu Daniele Audetto pokyn nájsť za Laudu náhradu. Angažoval Carlosa Reutemanna, ktorý mal jazdiť po boku Claya Regazzoniho. Začiatkom septembra však už bol Lauda z nemocnice a trval na tom, že chce testovať Ferrari vo Fiorane, aby sa pripravil na návrat v Monze. To všetko pred skeptickým zakladateľom Enzom Ferrarim. „Keď prišiel, bol to pohľad, na ktorý v živote nezabudnem. Niki priletel do Fiorana svojím lietadlom, ktoré podľa všetkého sám pilotoval cestou do Bologne. Bol neuveriteľne bledý, mal množstvo jaziev, prišiel o vlasy, nedokázal zavrieť oči – vyzeral ako duch. Bol veľmi pokojný, chladný a odhodlaný. Vošiel do kancelárie vo Fiorane po kombinézu a vyšiel v nej von. Bola mu veľmi veľká, pretože schudol desať kilogramov,“ spomínal Audetto. Ďalej vysvetlil, že Laudove prvé kolá vo Fiorane boli pomalé. Rakúšan, ktorý po nehode výrazne schudol, však po prestávke, počas ktorej si nechal pevnejšie utiahnuť bezpečnostné pásy, absolvoval 60 kôl a takmer prekonal rekord okruhu. Enzovi Ferrarimu ukázali dosiahnuté časy a ten sa presvedčil, že jeho jazdec je pripravený pretekať.
„Keď ste však Nikiho videli, keď ste videli jeho tvár a jeho kožu, nemohli ste tomu uveriť. Ferrari však povedal, že pripravia tretie auto: pre Reutemanna, Regazzoniho a Nikiho Laudu,“ dodal Audetto. Lauda napokon v Monze pri neuveriteľnom návrate do Formuly 1 obsadil štvrté miesto, iba 42 dní po havárii na Nürburgringu. „Zo samotnej nehody si nič nepamätám, môžem hovoriť iba o tom, čo nasledovalo,“ povedal Lauda. „Mozog pretekára funguje inak ako mozog bežných ľudí. Hneď ako som si uvedomil, že žijem a že mám iba estetické následky, začal som premýšľať o návrate k pretekaniu. O 42 dní som už bol na trati vo Fiorane, hoci si nikto nemyslel, že to dokážem. Test dopadol dobre a spoločne s Ferrari sme sa rozhodli, že môžem štartovať na Veľkej cene Talianska. Vo štvrtok pred pretekmi som však musel absolvovať celodennú lekársku prehliadku. Bolo to mučenie. Keď som teda v piatok vyšiel na trať na tréning, bol som vyčerpaný a mal som strach. Veľa som nad tým premýšľal. Bol to dôsledok nahromadeného napätia. V sobotu som nastúpil do auta na kvalifikáciu s iným, uvoľnenejším prístupom. Znovu som objavil radosť z jazdy. V pretekoch som skončil štvrtý, čo bol skvelý výsledok. V Japonsku som v daždi odstúpil, ale titul som nestratil tam. Prišiel som oň už na Nürburgringu pri tej nehode,“ spomínal Lauda pre Gazzetta dello Sport.
Po VC Nemecka mal Lauda na čele celkového poradia náskok 14 bodov na Hunta, pričom víťaz bral v tých časoch deväť. Počas Rakúšanovej neprítomnosti na domácich pretekoch a VC Holandska skresal Hunt stratu na dva body, no po spätnej diskvalifikácii z VC Veľkej Británie, ktorú vyhral, strácal pred záverečnými pretekmi na japonskej trati Fuji na úradujúceho majstra tri body. Titul ušiel Laudovi o bod, z pretekov sa rozhodol odstúpiť pre hustý dážď.
Lauda sa stal majstrom sveta opäť v roku 1977. Neskôr si dal od športu prestávku a pri svojom druhom návrate získal v roku 1984 ďalší titul s McLarenom. Je jediným jazdcom, ktorý získal primát s Ferrari aj McLarenom, ten posledný s rekordne malým náskokom pol bodu pred Alainom Prostom. Po skončení pretekárskej kariéry pôsobil ďalej v motošporte, kde zastával rôzne vedúce a poradenské funkcie, v minulej dekáde v Mercedese, kde získal Lewis Hamilton väčšinu svojich siedmich titulov. Okrem motoristického športu mal veľkú vášeň aj pre letectvo. V roku 1979 založil spoločnosť Lauda Air a neskôr aj aerolínie Niki. Vlastnil pilotnú licenciu a príležitostne sám pilotoval lietadlá svojej spoločnosti.
Andreas Nikolaus „Niki“ Lauda zomrel 20. mája 2019 vo veku 70 rokov počas spánku v Univerzitnej nemocnici v Zürichu, kde podstupoval dialýzu obličiek. Dlhšie obdobie mal zdravotné problémy, ktoré zhoršovali práve následky poškodenia pľúc pri nehode z roku 1976. Rok pred smrťou absolvoval transplantáciu oboch pľúc, pričom obličky mu transplantovali v rokoch 1997 a 2005.