Bratislava 18. februára (TASR) - Prvý slovenský šachový veľmajster Ján Plachetka oslávi v utorok 18. februára jubileum 80 rokov. Jeho kariéra je pretkaná početnými hráčskymi i trénerskými úspechmi. Nad všetkými vyčnieva striebro zo Svetovej šachovej olympiády vo švajčiarskom Luzerne v roku 1982, ktoré získalo československé družstvo v zložení Vlastimil Hort, Jan Smejkal, Ľubomír Ftáčnik, Ján Plachetka, Vlastimil Jansa, Jan Ambrož a nehrajúci kapitán Miroslav Filip.

"Išli sme do Švajčiarska nasadení na 7. mieste. ZSSR bol jednoznačný favorit, lebo do roku 1978 vyhrával všetky olympiády. Silné tímy malo v Luzerne aj Maďarsko, Juhoslávia, USA, taktiež Bulharsko, Holandsko, Anglicko a Francúzsko. V súvislosti s Luzernom je dôležité poznamenať, že korene nášho úspechu siahajú do 60-tych rokov. Štátnym trénerom sa vtedy stal František Pithart, ktorému sa v Prahe podarilo skoncentrovať silných mladých hráčov. Trávil s nami veľa času nielen popri šachu, ale sme sa vedeli spolu aj zabaviť. Inými slovami - žili sme ako kolektív aj mimo šachovnice. Zišli sme sa veľmi silná generácia hráčov a dosiahli sme maximum, lebo Sovieti s tromi či štyrmi veľmajstrami vo svojom strede, tí boli neprekonateľná prekážka. Preto sme druhé miesto z Luzernu vnímali, akoby sme boli víťazmi olympiády. Celý turnaj sme odohrali vyrovnane, rozhodujúcu partiu s Anglickom sme zvládli. Z individuálneho hľadiska to bola veľmi úspešná olympiáda, získal som 6 z 8 bodov, päť partií som vyhral, dve remizoval a len raz prehral," povedal Plachetka v rozhovore pre TASR.

Foto: TASR/Lukáš Gálik

Ján Plachetka (nar. 18. februára 1945 v Trenčíne) sa v šachovej komunite pohybuje bez prestávky už sedem desaťročí. Ziskom najvyššieho medzinárodného titulu veľmajstra (GM) sa stal prvým slovenským šachistom v povojnových dejinách, ktorému sa tento individuálny honor podarilo dosiahnuť. Medzinárodná šachová federácia (FIDE) mu ho oficiálne udelila v roku 1978 na kongrese v Buenos Aires. Počas svojej bohatej kariéry vyhral okolo 30 významných turnajov, ako tréner pôsobil napríklad aj v Tunisku a podieľal sa na výchove viacerých slovenských reprezentantov. Z nich najvýraznejšie sa presadili Regina Theissl Pokorná, Eva Repková, Zuzana Borošová a Tomáš Petrík. Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play mu udelili Cenu Klubu Fair Play Slovenského olympijského výboru, je spoluautorom publikácie o šachových olympiádach. Vlani v septembri sa stal prvým členom Siene slávy slovenského šachu.

"Nežil som chladným vypočítavým životom šachového profesionála, niekedy som pre úspech neurobil maximum. Ale neľutujem to...," priznal Plachetka v rozhovore pre TASR. Na otázku, čo musí mať dobrý šachista, odpovedal: "Prirodzenú inteligenciu a výbornú pamäť. Musí byť praktický hráč, mal by mať v sebe bojové vlohy. Tie mnohým šachistom chýbajú a preto sa viac venujú estetike šachu ako turnajovému hraniu. Silný hráč by mal byť fyzicky a duševne zdravý, vytrvalý a hlavne musí mať rád šach. Ak chce byť úspešný, nesmie mu chýbať energia. Tá je podľa môjho názoru najdôležitejšia zo všetkých atribútov, pretože šach je otázkou vnútornej energie a vyžaduje si niekoľkohodinové pekelné sústredenie. Hráč si nemôže dovoliť ani chvíľkový výpadok. Partia trvá v priemere 3-4 hodiny, ale nezriedka sú aj 5-6 hodinové i dlhšie. Jeden chybný ťah, dajme tomu po štyroch hodinách hrania, môže znamenať fatálne následky a vtedy už pomôže vrátiť sa späť len chyba súpera. Partia tým však stratí svoju logickú niť."