Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 14. jún 2024Meniny má Vasil
< sekcia Šport

Sergej Bubka, legendárny skokan o žrdi, má 60 rokov

Na archívnej snímke Sergej Bubka. Foto: TASR/Dano Veselský

Legendárny ukrajinský žrdkár, ktorý do roku 1991 reprezentoval Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ako prvý na svete v roku 1985 prekonal šesťmetrovú hranicu.

Luhansk/Bratislava 3. decembra (TASR) - Niekdajší šampión v skoku o žrdi a bývalý svetový rekordér Sergej Bubka, bude mať v pondelok 4. decembra 60 rokov.

Legendárny ukrajinský žrdkár, ktorý do roku 1991 reprezentoval Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ako prvý na svete v roku 1985 prekonal šesťmetrovú hranicu. Najvyššie pod holým nebom skočil 31. júla 1994 v talianskom Sestriere, v tom čase rekordných 614 centimetrov. V Donecku pod strechou v hale Družba 21. februára 1993 prekonal latku ešte o centimeter vyššie. Svetová atletika v tom čase neuznávala historické maximá v hale ako svetové rekordy, no neskôr zmenila pravidlá.

Bubkov svetový rekord celých 21 rokov žiadny žrdkár neprekonal. Až v roku 2014 francúzsky skokan Renaud Lavillenie skočil 616 centimetrov na halovom mítingu a práve tiež v ukrajinskom Donecku. Prekonané je už aj Bubkovo maximum 614 centimetrov pod holým nebom. Po 26 rokoch, 19. septembra 2020, sa o to postaral Armand Duplantis na mítingu Diamantovej ligy v Ríme. Švéd sa následne stal Bubkovým nástupcom a svetový rekord postupne o centimeter posúval vyššie až na hranicu 623, ktorú preskočil tento rok na finále Diamantovej ligy v americkom Eugene.

Ako reprezentant ZSSR získal Bubka olympijské zlato v Soule v roku 1988. Na svojom konte má ako sovietsky atlét aj tri tituly majstra sveta (1983, 1987, 1991) spod holého neba a tiež tri zlaté medaily z halových majstrovstiev sveta z rokov 1985, 1987 a 1991.

Jednu zlatú medailu z roku 1986 ako reprezentant ZSSR má z majstrovstiev Európy (ME) a titul európskeho šampióna v skoku o žrdi dosiahol aj na halových majstrovstvách starého kontinentu v roku 1985.

Pre Ukrajinu vybojoval v rokoch 1993, 1995 a 1997 tri tituly svetového šampióna. Ako ukrajinský reprezentant získal v roku 1995 zlato aj na halových majstrovstvách sveta.

Celkovo vytvoril "lietajúci" Ukrajinec počas aktívnej kariéry 35 svetových rekordov z toho 17 na otvorenom štadióne a 18 v hale. V roku 1997 ho vyhlásili za najlepšieho svetového športovca roka.

Sergej Bubka sa narodil 4. decembra 1963 v bývalom ZSSR vo Vorošilovgrade, v dnešnom Luhansku. Fyzicky aj technicky náročnej disciplíne - skoku o žrdi sa venoval od deviatich rokov. V roku 1978 sa na dráhu žrdkára pripravoval v Donecku pod vedením trénera Vitalija Petrova.

Do povedomia svetovej atletiky sa zapísal na majstrovstvách sveta (MS) v Helsinkách v roku 1983, keď zaznamenal skok vysoký 5,70 metra a získal svoje prvé zlato. Ďalšie tituly svetového šampióna pod holým nebom zaknihoval v Ríme v roku 1987 a Tokiu v roku 1991.

Darilo sa mu nielen na otvorenom štadióne, ale aj pod strechou. Tri zlaté medaily na halových MS dosiahol v Paríži v roku 1985, Indianapolise v roku 1987 a v Seville v roku 1991. Pre bývalý Sovietsky zväz doniesol v roku 1988 z olympijských hier v Soule zlatú medailu.

Po rozpade ZSSR reprezentoval Ukrajinu, ktorá sa vďaka jeho výkonom môže pochváliť troma zlatými medailami (Stuttgart 1993, Göteborg 1995, Atény 1997) z MS. Halové MS v ukrajinských farbách vyhral v roku 1995 v Barcelone.

Ako ukrajinskému atlétovi mu však nebol dopriaty žiadny vzácny olympijský kov. Na olympiáde v Barcelone v roku 1992 patril s rekordom 611 centimetrov k favoritom, ale nepodaril sa mu skočiť ani jeden platný pokus. O štyri roky v Atlante sa zranil počas tréningu a do bojov o medaily nezasiahol. V roku 2000 v Sydney nepostúpil dokonca z kvalifikácie.

Svoju silu a úžasný katapult predviedol osemkrát aj na legendárnom bratislavskom atletickom mítingu Pravda - Televízia - Slovnaft. Atletickú cestu fenomenálneho žrdkára uzavrel Bubka v roku 2001 v Donecku, na mieste činu v hale Družba, kde 21. februára 1993 pokoril 615 cm.

Po skončení aktívnej kariéry pôsobil ako diplomat vo viacerých športových ukrajinských či medzinárodných inštitúciách. V rokoch 2007 - 2023 bol viceprezident Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF), respektíve Svetovej atletiky (WA). Ukrajinský olympijský výbor viedol v rokoch 2005 až 2022. Členom výkonného výboru Ukrajinskej atletickej federácie bol v rokoch 1992 – 2022. Od roku 2012 je členom Siene slávy IAAF.