Senec 20. marca (TASR) - Najlepším futbalistom Slovenska sa stal po štvrtý raz za sebou obranca Milan Škriniar. V tradičnej ankete Slovenského futbalového zväzu (SFZ) za rok 2022 obhájil prvenstvá z rokov 2019, 2020 a 2021.
Škriniar si cenu neprevzal osobne, keďže má problémy s chrbtom a v Taliansku je pod dohľadom lekárov. Prítomným sa prihovoril prostredníctvom videa: "Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí mi dali hlasy a fanúšikom za podporu."
Na druhom mieste skončil stredopoliar Stanislav Lobotka, ktorý oblieka dres SSC Neapol. Ten získal aj cenu fanúšika. Tretiu priečku obsadil stredopoliar a rekordný osemnásobný víťaz ankety Marek Hamšík, ktorý v uplynulej sezóne získal s Trabzonsporom turecký titul.
Výsledky 30. ročníka ankety slávnostne vyhlásili v pondelok na galavečere v hoteli Senec. Na vyhlasovaní nechýbali hráči národného tímu, ktorí si ceny mohli prevziať osobne počas asociačného termínu pred zápasmi kvalifikácie ME 2024 s Luxemburskom a Bosnou a Hercegovinou.
Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov získal v 23. ročníku ankety Tomáš Suslov z FC Groningen. Dvadsaťročný ofenzívny stredopoliar obhájil prvenstvo z minulého roka. Druhý bol Adrián Kaprálik z MŠK Žilina a tretie miesto spoločne obsadili Adam Obert (Cagliari Calcio) a David Strelec (Spezia Calcio). Na snímke najlepší futbalista Slovenska do 21 rokov Tomáš Suslov, ktorý získal Cenu Petra Dubovského v ankete Futbalista roka 2022 počas slávnostného galavečera v Senci v pondelok 20. marca 2023.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Tridsiaty ročník ankety je významný míľnik z pohľadu organizácie ankety. Prvýkrát v jej histórii je jej vyhlasovateľom a organizátorom výhradne Slovenský futbalový zväz (SFZ). Konečné poradie je výsledkom hlasovania zástupcov médií a členov Slovenskej Futbalovej Akadémie (SFA) - združujúcej slovenské futbalové legendy, osobnosti, odborníkov, bývalých hráčov a trénerov. O poradí v tohtoročnej ankete rozhodli hlasy 92 hlasujúcich, čo je rekordný počet v 30-ročnej histórii ankety.
Na hlasovacích lístkoch sa objavilo 23 hráčov, víťaz ankety Milan Škriniar sa na 52 hlasovacích lístkoch ocitol na 1. mieste. Rozdiel medzi 1. a 2. miestom bol 18 bodov.
Trénerom roka sa stal Vladimír Weiss z ŠK Slovan Bratislava. S "belasými" získal majstrovský titul a klub priviedol v novembri do osemfinále Európskej konferenčnej ligy. V ankete zdolal o 145 bodov Michala Gašparíka zo Spartaka Trnava. Weiss sa na 77 hlasovacích lístkoch objavil na 1. mieste. "Veľmi si to vážim, ďakujem svojim blízkym i hráčom. Želám všetko dobré slovenskej reprezentácii. Možno tu stojím poslednýkrát, mám nejaké plány, uvidíme," uviedol Weiss. Na snímke vpravo tréner ŠK Slovan Bratislava Vladimír Weiss st., ktorý získal Cenu Tréner roka v ankete Futbalista roka 2022 počas slávnostného galavečera v Senci v pondelok 20. marca 2023.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Najlepšou futbalistkou roka 2022 sa stala stredopoliarka Dominika Škorvánková, ktorá oblieka dres francúzskeho Montpellieru.
V závere slávnostného večera prijali do Siene slávy slovenského futbalu päť laureátov. Jána Čapkoviča, Kolomana Gögha in memoriam, Stanislava Semana, Jána Michalka a Karola Poláka in memoriam. Na snímke zľava bývalí futbalisti Ján Čapkovič, Stanislav Seman a lekár Ján Michaľko, ktorí boli uvedení do Siene slávy Slovenského futbalu počas slávnostného galavečera vyhlásenia ankety Futbalista roka 2022 v Senci v pondelok 20. marca 2023.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Anketa Futbalista roka uzrela prvýkrát svetlo sveta v rámci Československa v roku 1965 a jej prvým víťazom bol Slovák Ján Popluhár. Trofej, ktorú získal pred 57 rokmi, je dnes vystavená v Sieni slávy slovenského futbalu. V roku 1993 nadviazal na tradíciu vyhlasovania najlepších hráčov roka denník Pravda a víťazom 1. ročníka ankety na Slovensku sa stal vtedy 21-ročný Peter Dubovský. Celkovo dosiahlo na triumf v ankete Futbalista roka 14 futbalistov. Rekordérom je Marek Hamšík, ktorý triumfoval 8-krát, k 4-násobnému víťazovi Martinovi Škrtelovi sa pridal v tomto roku aj Milan Škriniar, 3-krát zvíťazili v ankete Dušan Tittel.
Profil Milana Škriniara, najlepšieho futbalistu Slovenska za rok 2022 a nových členov Siene slávy slovenského futbalu.
Milan Škriniar
narodený: 11. februára 1995 v Žiari nad Hronom
vek: 28 rokov
výška: 188 cm
stav: slobodný, partnerka Barbora
deti: dcéra Charlotta
post: obranca, stopér
číslo dresu: 37
prezývka: Škrinka
A-reprezentácia SR: 58 štartov/3 góly, číslo dresu 14
- najväčšie úspechy: najlepší futbalista Slovenska 2019, 2020, 2021, 2022, najlepší futbalista Slovenska do 21 rokov za rok 2016, účasť na EURO 2016 vo Francúzsku (osemfinále) a EURO 2020, účasť na ME 2017 hráčov do 21 rokov v Poľsku a zvolenie do All Star tímu turnaja, finále EL 2019/2020, víťaz Serie A 2020/2021, víťaz talianskeho Superpohára 2021 a 2023, víťaz talianskeho pohára 2022
Ján Čapkovič
narodený: 11. januára 1948 v Bratislave
post: útočník
reprezentácia: 20 zápasov (1968 - 1974)/6 gólov
reprezentačný debut: 25. septembra 1968 v Kodani v kval. MS 1970 Dánsko – ČSSR 0:3
liga: 284 zápasov/100 gólov
úspechy: 1 x účastník MS 1970, Víťaz PVP 1969, 3 x majster ČSSR so Slovanom Bratislava (1970, 1974, 1975), 2 x víťaz Čs. pohára Slovan Bratislava (1968, 1974)
kluby: Slovan Bratislava, ČH Bratislava
S futbalom začínal v Červenej hviezde Bratislava, no jeho kariéra je spätá s pôsobením v bratislavskom Slovane, kam prestúpil v apríli 1967. V československej lige odohral počas desiatich rokov 284 zápasov, nikdy nebol zranený a platil za jedného z najrýchlejších útočníkov svojej doby. Nastupoval na ľavom krídle, životný úspech dosiahol v roku 1969, keď jeho Slovan zdolal vo finále Pohára víťazov pohárov v Bazileji slávnu Barcelonu 3:2, pričom autorom tretieho gólu bol práve Čapkovič. Premiérový titul v belasom drese získal v roku 1970, neskôr k nemu pridal ďalšie dva v rokoch 1974 a 1975. V reprezentácii odohral 20 zápasov a strelil 6 gólov, Československo reprezentoval na MS 1970 v Mexiku. Je členom Klubu ligových kanonierov, v lige nastrieľal presne 100 gólov a tvoril nerozlučnú dvojičku s bratom Jozefom, s ktorým sa mu však nepodarilo nastúpiť spolu ani v jednom reprezentačnom zápase.
Koloman Gögh
narodený: 7. januára 1948 v Kladne, zomrel 11. novembra 1995 v Gattendorfe
post: obranca
reprezentácia: 55 zápasov/1 gól (1974 – 1980)
reprezentačný debut: 20. decembra 1974 v Teheráne v zápase Irán - ČSSR 0:1
úspechy: 2 x účastník ME: 1976 – 1.miesto, 1980 – 3.miesto 2 x majster ČSSR so Slovanom Bratislava (1974, 1975), 1 x víťaz Čs.pohára so Slovanom Bratislava (1974)
Narodil sa v Kladne, vyrastal v Kolárove a v roku 1970 obliekol prvýkrát dres bratislavského Slovana. Na ľavom kraji obrany bol stálicou, ktorá odohrala počas jedenástich rokov v belasom drese 226 zápasov, v ktorých dal 3 góly. Bol súčasťou tímu, ktorý vybojoval majstrovské tituly v rokoch 1974 a 1975 a v decembri 1974 prišiel premiérový štart v československej reprezentácii. Najväčší úspech dosiahol na ME 1976, kde bol súčasťou legendárnej obrany v zložení Pivarník - Jozef Čapkovič – Ondruš – Gögh a pripísal si titul majstra Európy. V repre potiahol nevídanú šnúru 48 zápasov v rade v základnej zostave a na ďalších ME 1980 v Taliansku pridal k belehradskému zlatu cenný bronz. Tragicky zahynul v sobotu 11. novembra 1995 pri autonehode.
Stanislav Seman
narodený: 8. augusta 1952 v Košiciach
post: brankár
reprezentácia: 15 zápasov (1980 – 1982)
reprezentačný debut: 30. apríla 1980 v Košiciach v prípravnom zápase ČSSR – Maďarsko 1:0
úspechy: 1 x účastník ME: 1980 – 3. miesto, 1 x účastník MS: 1982, 1 x účastník OH: 1980 – 1. miesto, 2 x víťaz Čs. pohára s Lokomotívou Košice (1977, 1979)
kluby: Lokomotíva Košice, Dukla Banská Bystrica
Takmer celú kariéru strávil v Lokomotíve Košice, kde v rokoch 1977 a 1979 prispel k dvom prvenstvám v Československom pohári. Najväčší úspech dosiahol na OH 1980 v Moskve, kde sa stal olympijským víťazom a je jediným Slovákom, ktorý nastúpil vo finále futbalového olympijského turnaja. V československej reprezentácii debutoval v apríli 1980 v rodných Košiciach v domácom zápase proti Maďarsku a vybojoval si nomináciu na ME 1980 v Taliansku, kde prispel k zisku bronzových medailí štartom v zápase proti Grécku. O dva roky neskôr sa predstavil na svetovom šampionáte v Španielsku, kde nastúpil v zápase proti Anglicku (0:2), po ukončení aktívnej kariéry bol trénerom brankárov slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov.
Ján Michalko
narodený: 10. decembra 1936 v Košiciach
Uznávaná persóna v oblasti letectva, medicíny a športu. Bol lekár tímu, ktorý na Olympijských hrách 1980 v Moskve vybojoval historické zlato a je žijúcou legendou vojenského lekárstva a letectva. Bol to on, kto navrhol a vypracoval metodiku výberu slovenského kozmonauta, bol členom vládnej delegácie pri jeho štarte do vesmíru na kozmodrome Bajkonur a je jediným slovenským lekárom s titulom zaslúžilý letec. V oblasti športu začínal ako lekár hokejistov Dukly a neskôr VSŽ Košice, neskôr prešiel k futbalistom Lokomotívy, až z toho bolo nepretržitých 27 rokov vo funkcii lekára košických futbalistov. Vrcholom kariéry je spomínané zlato z OH v Moskve, lekárom československej futbalovej reprezentácie bol až do roku 1984, v roku 1999 bol ako lekár členom realizačného tímu slovenskej futbalovej reprezentácie a v rokoch 2003 – 2005 bol lekárom slovenskej reprezentačnej 16-ky.
Karol Polák
narodený: 7. septembra 1934 v Bratislave, zomrel 17. januára 2016 v Bratislave
Jeho hlas zostane navždy nerozlučne spätý s Panenkovou belehradskou jedenástkou. Karol Polák svojím osobitým pútavým štýlom komentoval viac ako 3 desaťročia množstvo významných svetových i domácich športových prenosov v Československej televízii. Narodil sa 7. septembra 1934 v Bratislave. Jeho otec, bývalý ligový futbalista ho odmalička viedol k športu a v mladosti bol brankárom vtedajšej Červenej hviezdy Bratislava. Neskôr sa venoval spevu na konzervatóriu, študoval herectvo a v roku 1962 sa stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. Zúčastnil sa na 12 olympiádach, 7 majstrovstvách sveta a 8 majstrovstvách Európy vo futbale a 20 majstrovstvách sveta a Európy v krasokorčuľovaní.