Cortina d'Ampezzo 13. marca (TASR) - Reprezentanti Slovenska v curlingu na vozíku preukázali na zimných paralympijských hrách (ZPH) 2026 príslušnosť ku svetovej špičke. Síce z toho nebola možnosť zabojovať o medaily, ale s konečnou ôsmou priečkou prevládala v rámci tímu a realizačného družstva spokojnosť.

Slováci zakončili účinkovanie v históriou opradenej hale v Cortine d'Ampezzo s bilanciou tri výhry a šesť prehier. Viackrát boli krok od úspechu, najmä proti postupujúcim kolektívom do semifinále. „Začiatok nám nevyšiel, to bolo vidieť v priebehu týždňa, ale vedeli sme sa vzchopiť. Veci, ktoré nám nevyšli, nás stáli postupové šance. Po zmene súpisky sme naozaj išli veľmi dobre. Hrať s najlepšími tímami sveta vyrovnane, držať ich v napätí a pod tlakom, je proste neskutočné a úžasné. Pre mňa je to veľmi dobrý pocit, že sme toho schopní. Zamrzelo, že vždy tomu chýbal kúsok. Treba ďalej pracovať,“ povedala pre TASR trénerka slovenského tímu Daniela Matulová.

V záverečnom zápase vo štvrtok večer neboli Slováci ďaleko od toho, aby pokorili suverénnu Čínu. „Zo záverečného zápasu budeme odchádzať s dobrými pocitmi. Hrali sme dlho vyrovnanú partiu s Čínou. Každý hráč podal veľmi dobrý výkon, takže ja som pyšný na tento tím,“ uviedol skip (kapitán) družstva Radoslav Ďuriš. V rámci slovenského kolektívu patril k najskúsenejším, bola to jeho štvrtá účasť na ZPH: „Tieto hry boli také talianske, ale vôbec to nebolo na škodu. Táto hala dýchala históriou, zároveň má aj moderné prvky. Teplotné podmienky tu boli perfektné, dalo sa tu hrať pomaly v tričku, takže na takýto curling si nemôžem sťažovať.“

Prehry s Lotyšskom a Talianskom sa napokon z pohľadu postupových šancí ukázali ako kľúčové. Aj napriek konečnej bilancii môžu Slováci odchádzať z turnaja v Cortine so vztýčenými hlavami. „Tento turnaj bol pre nás trochu ťažší. Mali sme trochu dlhší rozbeh. Po určitých zmenách na súpiske to už potom šlo. Začali sme hrať pekný curling, aj keď sme nevyhrávali. Teší nás, že sa dalo na to pozerať. Mrzia zápasy, ktoré sa nevydarili, s Lotyšskom a Talianskom. V týchto stretnutiach sme neukázali prakticky nič, čo veľmi mrzí. Do prípravy sme totiž dali všetko, no neboli sme to schopní ukázať na ľade,“ uviedla otvorene Monika Kunkelová.

V porovnaní s Pekingom v roku 2022 sa slovenský kolektív mierne obmenil, premiérovo si atmosféru ZPH mohol vychutnať Adrián Ďurček: „Paralympiáda je fajn podujatie, celkovo je to fajn súťaž. Moja zmena v tíme z dvojky na štvorku trochu zakývala mojím egom, ale myslím si, že som sa s tým zžil. Uvidíme, ako to bude ďalej, pretože sa nám v podstate končí sezóna. Celé som si to užil.“

Špecifikom turnaja bola počas priebehu zmena na slovenskej súpiske, ktorú pocítil Peter Zaťko. „Pre mňa boli tieto zimné paralympijské hry iné, poučné a určitým spôsobom ma naučili trpezlivosti, aby som vedel hodiť neúspešné hody za hlavu. Mrzí ma, že k tomu prispela choroba. Keď už potom neprišla šanca, tak som sa snažil podporovať tím a bol som pripravený zastúpiť kolegov,“ vyjadril sa reprezentant Slovenska.

Cenné skúsenosti do ďalších významných podujatí potešili ďalšieho debutanta na ZPH Karola Šandla: „Som šťastný, že som tu mohol byť a reprezentovať Slovensko. Vydal som zo seba všetko, čo bolo vo mne. Snažil som sa hrať najlepšie ako som vedel. Dúfam, že tréneri budú so mnou spokojní.“



/vyslaný redaktor TASR Michal Duchovič/