Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 14. október 2026Meniny má Boris
< sekcia Šport

Slovenské futbalistky v šatni plakali, Lemešová: Verila som do konca

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Slovenky si uvedomovali, že v pozícii favorita je ich súper, no verili si.

Košice 14. októbra (TASR) - S trpkým pocitom a aj so slzami v očiach hodnotili slovenské futbalistky neúspešný dvojzápas proti Ukrajine v play off o postup na MS 2027. O šancu na účasť na turnaji v Brazílii definitívne prišli po tom, čo v odvete nevyrovnali dvojgólové manko z prvého duelu. Napokon sa do finále kvalifikácie proti Anglicku dostali Ukrajinky.

Slovenky si uvedomovali, že v pozícii favorita je ich súper, no verili si. V domácom prostredí v Prešove a v Košiciach sa hotovali popasovať sa o finále play off kvalifikácie MS. V prvom stretnutí prehrali 1:3 po tom, čo zo sľubného záveru prvého polčasu za stavu 1:1 nevyužili niekoľko šancí. To ich napokon mrzelo, keďže Ukrajinky strelili dva góly za sedem minút druhého polčasu.

Podľa trénera Petra Kopúňa sa tento úsek ukázal ako zlomový pre celý dvojzápas. V utorňajšej odvete v Košickej futbalovej aréne chceli jeho zverenky čo najskôr skórovať a zvrátiť nepriaznivý vývoj. Recept na ukrajinskú brankárku Katerynu Boklačovú však nenašli, naopak, keď sa Veronika Andruchivová závere prvého polčasu dostala za slovenskú obranu a skórovala, bolo prakticky po zápase. „V tej chvíli sme prehrávali prakticky o tri góly a vedeli sme, že postup je ďaleko. Do druhého polčasu sme išli s tým, že chceme uhrať aspoň bod,“ poznamenala obrankyňa Diana Bartovičová.

Jej spoluhráčka z defenzívnej formácie Diana Lemešová sa počas pozápasového rozhovoru neubránila slzám. „Sme smutné, všetci sme plakali - hráčky, tréneri, celý realizačný tím. Ťažko sa mi hľadajú slová,“ priznala Lemešová, ktorá až do poslednej minúty verila, že Slovenky otočia nepriaznivý stav. „Ak mám pravdu povedať, v tom druhom polčase som ani nepremýšľala nad skóre. Chceli sme dať aspoň jeden gól. Futbal je nevyspytateľný a verím, že aj za 20 minút je možné streliť tri góly. Aj teraz som verila až do konca,“ dodala Lemešová.

Podľa Kopúňa si jeho zverenky zaslúžili gólovú radosť. „My sme to z lavičky videli tak, že hráčky si zaslúžili ten jeden gól už len preto, aby zápas nedopadol tak, že sa po ňom bude písať, že sme prehrali oba duely. Urobili sme všetko pre to, aby dokázali, že sme vyrovnaný súper,“ poznamenal Kopúň.

Aj napriek neúspešnému výsledku v dvojzápase s Ukrajinkami bol hrdý na svoje zverenky a verí, že v ďalšom kvalifikačnom cykle už dosiahnu vytúžený postup. K dlhodobému progresu však podľa neho budú potrebovať viac náročných zápasov podobných tým s Ukrajinkami. „Myslím si, že výchova mladých hráčok je dobrá. Veľa šikovných nám v mladom veku odchádza do zahraničia a dokážu sa tam etablovať. Uspieť v takýchto zápasoch, ktoré rozhodujú o postupe, to si vyžaduje odohrať predtým veľa takýchto ťažkých duelov. Tak ďaleko sme sa ešte nedostali. Sú krajiny, ktoré hrajú takéto zápasy každý rok,“ konštatoval Kopúň.

Smerom k budúcnosti reprezentačného tímu vidí niekoľko opôr, ktoré by ho mohli doviesť k úspešným výsledkom: „Anika Tóthová je úžasný predstaviteľ kvality. Výborne zapadla do tímu, je to kvalitná brankárka a pomáha družstvu dopredu aj dozadu. Som rád, že hráčky ako Dominika Gondová sa dokážu adaptovať na kvalitu hry. Najviac ma potešilo duo Mária Mikolajová - Martina Šurnovská. Niečo také som už dlho nevidel. Keď budú hrať takto, tak to bude z ich strany dirigentský orchester,“ dodal Kopúň.