Prílet charterového letu so slovenskými hokejistami z MS z Helsínk na bratislavské Letisko M.R. Štefánika 21. mája 2012 v Bratislave. Na snímke kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie Zdeno Chára s trofejou pre vicemajstrov sveta vystupuje ako prvý z lietadla, za ním Miroslav Šatan.Foto: Archív TASR/ Martin Baumann
Obdobie od roku 2003 patrilo jednoznačne najprv súbojom Kanady so Švédskom a potom Kanady s Ruskom, predtým si štyri tituly vybojovali Česi a jeden Slováci.
Bratislava 9. mája (TASR) - Po prvotnej titulovej sústave kolísky hokeja a neskoršej sovietskej ére sa zlaté úspechy na MS rozdelili na viacero krajín, Rusi i Kanaďania však stále potvrdzujú svoju veľkosť. Slovensko v ére samostatnosti dosiahlo na medailové pozície v štyroch prípadoch a má kompletnú zbierku všetkých kovov. Najviac ich získala Kanada, v zbierke má 53 cenných kovov.
Obdobie od roku 2003 patrilo jednoznačne najprv súbojom Kanady so Švédskom a potom Kanady s Ruskom, predtým si štyri tituly vybojovali Česi a jeden Slováci. Kanada získala sedem zlatých a šesť strieborných kovov, jej rival štyri tituly, tri striebra a päť bronzov. USA v rokoch 2001-2010 získali jediný bronz, v roku 2004 na MS v Prahe práve na úkor Slovenska. Američania potom pridali ešte štyri kusy rovnakej hodnoty, je to však málo oproti plodnej ére na začiatku histórie šampionátov. Po štyroch strieborných kovoch narušili Američania hegemóniu kolísky hokeja v roku 1933, ale vzápätí Kanada pridala svoj siedmy a ôsmy titul. V roku 1936 prišlo prekvapujúce zlato Veľkej Británie a potom ďalšie tri zlaté roky "javorových listov". V roku 1947 sa prvýkrát tešilo Československo, v 1953 Švédsko a hneď za ním aj Sovietsky zväz. A ten od roku 1963 nastolil absolutistický hokejový režim, v ktorom "ustúpil" len Československu v rokoch 1972, 76 a 77, potom v roku 1985 opäť a až v závere éry krajiny sa dvakrát presadilo Švédsko.
Desaťtisíce fanúšikov privítalo 12. mája 2002 na Námestí SNP v Bratislave slovenských hokejových reprezentantov po prílete do Bratislavy zo švédskeho Göteborgu po zisku historicky prvého titulu majstrov sveta v ľadovom hokeji. Na snímke sprava kapitán Miroslav Šatan, Richard Lintner, Radoslav Hecl, Radovan Somík a bavič mužstva Miroslav Hlinka na hlavnej tribúne.Foto: TASR/Štefan Puškáš
Nové meno majstrov sveta napísali v roku 1995 Fíni, rok po nich Česi a v roku 2002 Slováci. Od takéhoto míľnika neboli ďaleko Švajčiari, ktorí na víťaznej ceste prvýkrát stroskotali v Štokholme 2013 až vo finále na hokejkách domácich favoritov. "Helvéti" sa vo finále so Švédmi stretli aj v roku 2018 v Kodani, ale ani vtedy sa im na vrchol vystúpiť nepodarilo. Blízko k titulu boli Švajčiari aj vlani, no v Prahe podľahli domácim Čechom. Po štyroch MS skončila mimo pódia Kanada, ktorá prehrala v boji o bronz so Švédmi.
Prehľad medailistov na hokejových MS od roku 1920:
1920 Kanada, USA, Československo (Antverpy/zároveň ZOH)
1924 Kanada, USA, Veľká Británia (Chamonix/zároveň ZOH)
1928 Kanada, Švédsko, Švajčiarsko (St.Moritz/zároveň ZOH)
1930 Kanada, Nemecko, Švajčiarsko (Chamonix/Berlín)
1931 Kanada, USA, Rakúsko (Krynica)
1932 Kanada, USA, Nemecko (Lake Placid/zároveň ZOH)
1933 USA, Kanada, Československo (Praha)
1934 Kanada, USA, Nemecko (Miláno)
1935 Kanada, Švajčiarsko, Veľká Británia (Davos)
1936 Veľká Británia, Kanada, USA (GaPa/zároveň ZOH)
1937 Kanada, Veľká Británia, Švajčiarsko (Londýn)
1938 Kanada, Veľká Británia, Československo (Praha)
1939 Kanada, USA, Švajčiarsko, (Zürich/Bazilej)
1940-1946 bez MS
1947 Československo, Švédsko, Rakúsko (Praha)
1948 Kanada, Československo, Švajčiarsko (St.Moritz/zároveň ZOH)
