Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Medzinárodný olympijský výbor mu v roku 2006 udelil Medailu Pierra de Coubertin.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) - Najvýznamnejšia hráčska osobnosť v histórii slovenského volejbalu, dvojnásobný medailista z olympijských hier a dvojnásobný majster sveta Bohumil Golian by sa vo štvrtok 25. marca dožil 90 rokov.
Golian sa narodil v roku 1931 v malej stredoslovenskej dedinke Moštenica, ktorá je vtesnaná medzi kopce južných svahov západnej časti Nízkych Tatier. V rodnej dedinke a neskôr v Ružomberku, kde vyštudoval textilnú priemyslovku a dva roky pracoval, položil základy trvalého vzťahu k športu pod vysokou sieťou. Volejbal začal hrať ako osemročný.
Na svoju mladosť v Moštenici, ktorá nebola úplne bezstarostná, spomínal bez trpkosti. Tvrdý tréning v náročnom prostredí mu veľmi pomohol a počas celej kariéry nemal ani raz vyvrtnutý členok, čo je vo volejbale takmer nemysliteľné. "Vyrastal som v prostredí, kde takmer niet roviny. Samé kopce, strmé svahy. Bolo treba ísť po drevo, zbierať bukové lístie na podstieľku pod kravy či kone, pokosiť, na hríby. Nohy týmto pohybom a chodením tak zosilneli a šľachy spevneli, že akékoľvek vyvrtnutie už neprichádzalo do úvahy," spomínal v knihe Jána Grexu "Volejbalový velikán Bohumil Golian".
Jeho kariéra sa naplno rozbehla, keď v roku 1954 po vojenčine prišiel do Bratislavy. V roku 1955 sa stal hráčom Slávie VŠ a pomohol ju vytiahnuť do absolútnej domácej špičky. V rovnakom roku dostal ako 24-ročný prvýkrát pozvánku do tímu Československa a na dlhé roky sa stal oporou družstva, ktoré v tých časoch patrilo k svetovým veľmociam.
Premiéru v reprezentácii absolvoval na Svetovom festivale mládeže a študentstva vo Varšave 1955 a rozlúčil sa s ňou po 14 rokoch bronzovou medailou na OH 1968 v Mexiku, kde sa dočkal veľkej pocty a bol vlajkonosič olympijskej výpravy ČSSR. Golian bol hviezdou svetového volejbalu a československý tím s ním v zostave zbieral jeden úspech za druhým.
V rokoch 1965 až 1968 bol kapitán československej reprezentácie a ziskom ôsmich medailí patrí spoločne s Josefom Musilom (10 medailí) k najväčším velikánom československého, slovenského a svetového volejbalu 20. storočia. V reprezentácii odohral neuveriteľných 350 zápasov a najcennejší dres si obliekal až do svojich 37 rokov. "Dobrý ako hráč, aj parťák. Priamy, fér športovec. Bola s ním zábava na ihrisku, aj mimo neho," povedal o Golianovi pri jeho osemdesiatinách pre Denník Šport Musil, najdlhoročnejší spoluhráč v československej reprezentácii a najúspešnejší český volejbalista v histórii. "Presadil som sa predovšetkým všestrannosťou. Bolo mi jedno, či hrám na poste nahrávača alebo smečiara. Tréner ma neraz poslal aj na stred siete a náš útok naordinoval cezo mňa. Vedel, že sa môže spoľahnúť na moju všestrannosť, taktiku a zdravú sebadôveru," takto pre Denník Šport sám seba ako aktívneho volejbalistu charakterizoval Bohumil Golian.
Golian je strieborný olympijský medailista z Tokia 1964 a bronzový z Mexico City 1968. Dvakrát bol jednou z ústredných postáv v tíme majstrov sveta (Paríž 1956 a Praha 1966) a raz v tíme majstrov Európy (Praha 1958). Okrem toho má v zbierke trofejí dve striebra z MS (Rio de Janeiro 1960 a Moskva 1962) a jedno z ME (Istanbul 1967). Na klubovej úrovni hral za Moštenicu, Ružomberok, Znojmo, VS Bratislava a Sláviu UK Bratislava a na sklonku kariéry hral a trénoval dve sezóny v talianskom Bari.
Slovenská volejbalová federácia ho vyhlásila za najlepšieho hráča v 20. storočí, vo veľkej ankete Slovenský športovec storočia obsadil 12. miesto. Dodnes je jediný Slovák s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu. "Myslím si, že v dnešnej dobe ho ťažko nejaký volejbalista prekoná. Bol to fantastický športovec a výnimočná osobnosť," povedal pre web SVF o Golianovi bývalý prezident Slovenskej volejbalovej federácie Ľubor Halanda.
Po skončení kariéry pôsobil na alma mater Fakulte telesnej výchovy a športu UK ako odborný asistent (1970 – 1982), kde získal titul doktora pedagogiky PaedDr. a kandidáta vied CSc. Bol i podpredseda vtedy najvyššej inštitúcie slovenského športu SÚV ČSZTV (1982 – 1988) a riaditeľ vydavateľstva Šport do roku 1990, venoval sa i trénerstvu.
Golian zomrel 11. januára 2012 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov. Podľahol následkom nešťastného úrazu, ktorý ho na konci novembra 2011 pripútal v kritickom stave na nemocničné lôžko.
Medzinárodný olympijský výbor mu v roku 2006 udelil Medailu Pierra de Coubertin. Golian sa stal prvým členom Siene slávy slovenského volejbalu, Slovenský olympijský a športový výbor ho ocenil Zlatými kruhmi (2007).
Golian sa narodil v roku 1931 v malej stredoslovenskej dedinke Moštenica, ktorá je vtesnaná medzi kopce južných svahov západnej časti Nízkych Tatier. V rodnej dedinke a neskôr v Ružomberku, kde vyštudoval textilnú priemyslovku a dva roky pracoval, položil základy trvalého vzťahu k športu pod vysokou sieťou. Volejbal začal hrať ako osemročný.
Na svoju mladosť v Moštenici, ktorá nebola úplne bezstarostná, spomínal bez trpkosti. Tvrdý tréning v náročnom prostredí mu veľmi pomohol a počas celej kariéry nemal ani raz vyvrtnutý členok, čo je vo volejbale takmer nemysliteľné. "Vyrastal som v prostredí, kde takmer niet roviny. Samé kopce, strmé svahy. Bolo treba ísť po drevo, zbierať bukové lístie na podstieľku pod kravy či kone, pokosiť, na hríby. Nohy týmto pohybom a chodením tak zosilneli a šľachy spevneli, že akékoľvek vyvrtnutie už neprichádzalo do úvahy," spomínal v knihe Jána Grexu "Volejbalový velikán Bohumil Golian".
Jeho kariéra sa naplno rozbehla, keď v roku 1954 po vojenčine prišiel do Bratislavy. V roku 1955 sa stal hráčom Slávie VŠ a pomohol ju vytiahnuť do absolútnej domácej špičky. V rovnakom roku dostal ako 24-ročný prvýkrát pozvánku do tímu Československa a na dlhé roky sa stal oporou družstva, ktoré v tých časoch patrilo k svetovým veľmociam.
Premiéru v reprezentácii absolvoval na Svetovom festivale mládeže a študentstva vo Varšave 1955 a rozlúčil sa s ňou po 14 rokoch bronzovou medailou na OH 1968 v Mexiku, kde sa dočkal veľkej pocty a bol vlajkonosič olympijskej výpravy ČSSR. Golian bol hviezdou svetového volejbalu a československý tím s ním v zostave zbieral jeden úspech za druhým.
V rokoch 1965 až 1968 bol kapitán československej reprezentácie a ziskom ôsmich medailí patrí spoločne s Josefom Musilom (10 medailí) k najväčším velikánom československého, slovenského a svetového volejbalu 20. storočia. V reprezentácii odohral neuveriteľných 350 zápasov a najcennejší dres si obliekal až do svojich 37 rokov. "Dobrý ako hráč, aj parťák. Priamy, fér športovec. Bola s ním zábava na ihrisku, aj mimo neho," povedal o Golianovi pri jeho osemdesiatinách pre Denník Šport Musil, najdlhoročnejší spoluhráč v československej reprezentácii a najúspešnejší český volejbalista v histórii. "Presadil som sa predovšetkým všestrannosťou. Bolo mi jedno, či hrám na poste nahrávača alebo smečiara. Tréner ma neraz poslal aj na stred siete a náš útok naordinoval cezo mňa. Vedel, že sa môže spoľahnúť na moju všestrannosť, taktiku a zdravú sebadôveru," takto pre Denník Šport sám seba ako aktívneho volejbalistu charakterizoval Bohumil Golian.
Golian je strieborný olympijský medailista z Tokia 1964 a bronzový z Mexico City 1968. Dvakrát bol jednou z ústredných postáv v tíme majstrov sveta (Paríž 1956 a Praha 1966) a raz v tíme majstrov Európy (Praha 1958). Okrem toho má v zbierke trofejí dve striebra z MS (Rio de Janeiro 1960 a Moskva 1962) a jedno z ME (Istanbul 1967). Na klubovej úrovni hral za Moštenicu, Ružomberok, Znojmo, VS Bratislava a Sláviu UK Bratislava a na sklonku kariéry hral a trénoval dve sezóny v talianskom Bari.
Slovenská volejbalová federácia ho vyhlásila za najlepšieho hráča v 20. storočí, vo veľkej ankete Slovenský športovec storočia obsadil 12. miesto. Dodnes je jediný Slovák s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu. "Myslím si, že v dnešnej dobe ho ťažko nejaký volejbalista prekoná. Bol to fantastický športovec a výnimočná osobnosť," povedal pre web SVF o Golianovi bývalý prezident Slovenskej volejbalovej federácie Ľubor Halanda.
Po skončení kariéry pôsobil na alma mater Fakulte telesnej výchovy a športu UK ako odborný asistent (1970 – 1982), kde získal titul doktora pedagogiky PaedDr. a kandidáta vied CSc. Bol i podpredseda vtedy najvyššej inštitúcie slovenského športu SÚV ČSZTV (1982 – 1988) a riaditeľ vydavateľstva Šport do roku 1990, venoval sa i trénerstvu.
Golian zomrel 11. januára 2012 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov. Podľahol následkom nešťastného úrazu, ktorý ho na konci novembra 2011 pripútal v kritickom stave na nemocničné lôžko.
Medzinárodný olympijský výbor mu v roku 2006 udelil Medailu Pierra de Coubertin. Golian sa stal prvým členom Siene slávy slovenského volejbalu, Slovenský olympijský a športový výbor ho ocenil Zlatými kruhmi (2007).
