Bratislava 19. mája (TASR) - Slovensko je z hľadiska fyzického zdravia v nie ideálnom stave, a práve na tom chce niečo zmeniť iniciatíva Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) s názvom Národný týždeň športu, pohybových aktivít a zdravého životného štýlu - Slovensko v pohybe.

Projekt, ktorý je určený pre jednotlivcov aj organizácie, má ambíciu podnietiť v ľuďoch záujem o pohyb a zdravý životný štýl. „Je to myšlienka, ktorá v nás tkvela dlhšie. Nie je to len o tom, koľko ľudí pôjde na olympiádu a koľko medailí sme schopní priniesť, ale o tom, akú máme zdravú spoločnosť. To my na SOŠV pociťujeme ako spoločenskú zodpovednosť. Chceme vytvoriť aktivitu, ktorá by bola dlhodobá, pravidelná, národná, aby sme boli ako národ zdravší, pohyblivejší,“ uviedol generálny sekretár SOŠV Jozef Liba na utorkovej tlačovej konferencii.

Cieľom SOŠV je projekt organizovať každý rok v predposledný školský týždeň. Tento rok sa podujatie uskutoční od 21. do 28. júna a pre verejnosť sa budú v niektorých mestách konať špecializované dni. „My ako SOŠV budeme začínať už v nedeľu pred štartom v Bratislave na nábreží pri nákupnom stredisku Eurovea. Počas Medzinárodného olympijského dňa v utorok budeme v Trenčíne, ktorý je v súčasnosti európske mesto kultúry. Postupne pôjdeme smerom na východ – Banská Bystrica, Vysoké Tatry a Košice,“ priblížil organizačnú štruktúru Národného týždňa športu Liba.



Podľa štatistík sa obezita na Slovensku pohybuje okolo 60 percent a začína čoraz viac postihovať deti a mládež. „Hovorí sa, že ideálne je urobiť 10-tisíc krokov denne a my na Slovensku neurobíme v priemere ani päť. To je veľmi nízka hodnota na to, aby človek si udržiaval zdravý organizmus,“ pokračoval Liba. „Literatúra nám ponúka presvedčivé dôkazy o tom, že nielen Slovensko, ale aj okolité krajiny a všetky štáty na západ aj na východ posledné dekády reportujú svoje výsledky z testovaní a populačných štúdií, kde presvedčivo ukazujú, že toto je celosvetový problém. Ak porovnáme Slovensko s európskym štandardom, tak skutočnosť je, že v niektorých schopnostiach zaostávame, hlavne v kardiorespiračnej zdatnosti, to znamená vytrvalosť, a v silových schopnostiach,“ nadviazal na jeho slová dekan Fakulty telesnej výchovy a športu UK Viktor Bielik.

Podľa Bielika mala paradoxne pozitívny dopad pandémia koronavírusu, keďže SOŠV naštartoval celoplošný zber dát: „Ten tu niekoľko dekád nemá konkurenciu. Teraz vieme preukázať, že deti sa zlepšujú, kondícia rastie, ale zároveň, ak by sme ich porovnávali s 80. rokmi, tak sa tam ešte zďaleka nepribližujeme.“ Predseda ZMOS Jozef Božik pripomenul, že s fyzickým zdravím súvisí aj to mentálne. „Keď hovoríme o obezite, hovoríme o kardiovaskulárnych problémoch, ale momentálne je najväčší problém mladej generácie, ale už aj detí, otázka duševného zdravia. Všetci vieme, že pri športovej pohybovej aktivite sa uvoľňujú endorfíny, niečo pozitívne, pekné, čo navodzuje dobrú atmosféru, práve aj na ten duševný rozvoj. Uvedomujeme si, že práve pohybová aktivita je kľúčová pre to, aby sme v čo najväčšej možnej miere eliminovali všetky tie negatívne dopady scrollovania na internete vrátane kyberšikany,“ poznamenal Božik, podľa ktorého sa obce a mestá zaoberajú plošne aj duševným zdravím.

Slogan projektu znie „30 minút pohybu je dôležitých„. „Ak sa bavíme o deťoch, tak dĺžka by mala byť 60 až 90 minút. Dôležitá vec je, že pre nás pohyb neznamená len, že musíme robiť nejakú športovú činnosť. Napríklad vo Fínsku majú 2 hodiny telesnej výchovy, ale deti idú dvakrát za deň počas vyučovania von a tam sa naháňajú, hrajú futbal, čokoľvek. Ak dieťa pôjde 15 minút do školy a zo školy pešo, čo je výborné, minimálne preto, že spáli energiu a udrží si optimálnu telesnú hmotnosť, už má 30 minút. U dospelého je 30 minút fajn, ale zase závisí od intenzity. Ak si dá viacej 'do tela', tak nemusí tak dlho,“ povedal o ideálnej dĺžke cvičenia Bielik. Dáta podľa neho potvrdzujú, že deti, ktoré majú vyššiu telesnú zdatnosť, majú nižšiu chorobnosť, ale nielen akútnych respiračných ochorení, ale napríklad aj ochorení, ktoré majú pôvod v mentálnej časti, teda frustrácie alebo depresie.

Bielik apeloval na to, že zdravie detí má byť záležitosťou spoločenskej zodpovednosti: „Telesná zdatnosť našich detí je naším obrazom, je obrazom spoločnosti, je obrazom vládnych politík, je tiež obrazom zriaďovateľov škôl, je obrazom samospráv, je obrazom toho, ako máme školy vybavené infraštruktúrou, je obrazom toho, koľko sa môžu deti hýbať počas toho školského vyučovania. Je, samozrejme, aj obrazom rodičov a môžeme povedať, že je obrazom všetkých zanietených, viac a menej telocvikárov. Potom sú tu olympijské modely, ku ktorým deti môžu vzhliadať, ale bez toho, aby sme my neurobili to podhubie, bez toho, aby celá spoločnosť, a verím tomu, že aj Národný týždeň k tomu prispeje, tak bez toho nemusí byť záujem detí voči tým olympijským modelom.“

Ako základné tri tipy na zvýšenie pohyblivosti uviedol plánovanie, výraznejšiu fyzickú aktivitu aspoň dvakrát do týždňa a ovplyvňovanie svojho okolia. Každý deň by mal človek podľa neho prejsť aspoň päť kilometrov. Registrácia na Národný týždeň športu, pohybových aktivít a zdravého životného štýlu je voľne prístupná na oficiálnom webe SOŠV olympic.sk. Liba vyzval verejnosť aj na zdieľanie zážitkov prostredníctvom fotiek či videí na sociálnych médiách.