Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Šport

VIDEO: Šport je najlepšou a najľahšou formou inklúzie

Na snímke súťažiaci v kategórii beh v snežniciach počas Zimných národných hier Špeciálnych olympiád na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách 10. februára 2020. Foto: TASR - Oliver Ondráš

Na Slovensku športujú ľudia s intelektuálnym znevýhodnením v 16 rôznych športoch a podľa Gažovej sa majú čím pochváliť.

Kežmarok 10. februára (TASR) – Šport je podľa organizátorov Zimných národných hier Špeciálnych olympiád najlepšou a najľahšou formou inklúzie. Podtatranský región v pondelok privítal na tomto podujatí viac ako 180 športovcov z niekoľkých krajín. Národná riaditeľka Špeciálnych olympiád Slovensko Eva Gažová pre TASR uviedla, že v Kežmarku, Spišskej Novej Vsi a na Štrbskom Plese organizujú súťaže v piatich športoch – krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie, zjazdové a bežecké lyžovanie a snežnice.



Je to v histórii Slovenska najväčšia súťaž Špeciálnych olympiád, čo sa týka zimných športov. Okrem našich domácich športovcov prijali pozvanie aj Česi, Maďari a Rakúšania, čo nás veľmi teší. Súťažiaci v športoch pre osoby s intelektuálnym znevýhodnením tu bojujú o účasť na Svetových zimných špeciálnych hrách, ktoré sa budú konať na budúci rok,“ objasnila Gažová s tým, že cieľom hier je zviditeľniť šport intelektuálne znevýhodnených. Zároveň však chcú docieliť, aby títo športovci mali v budúcnosti možnosť dostať sa aj do bežných klubov. Zakladať vlastné kluby totiž podľa nej nie je cesta inklúzie.

Marek Bednár má 20 rokov a krasokorčuľovaniu sa venuje piaty rok. „Pani trénerku poslúcham, počúvam, čo mi hovorí, upozorňuje ma, aby som držal ruky správne a na záver sa poklonil. Najviac ma bavia serpentíny, ale aj citróniky dopredu,“ povedal Bednár, ktorý sa už zúčastnil na hrách v Grazi i v Južnej Kórei. Mária Sofia Pucherová sa krasokorčuľovaniu venuje aktívne a zároveň tvorí unifikovaný pár so športovcom s intelektuálnym znevýhodnením Matejom Kamenským. „Na začiatku som si hovorila, že by som rada pomohla aspoň s trénovaním a neskôr aj s tým unifikovaným súťažením. Je to úplne skvelá vec, že aj takíto ľudia môžu športovať a realizovať sa v bežnom živote. Je to náročnejšie v tom, že títo športovci majú niekedy iné reakcie, treba byť trpezlivejší, pochopiť ich, prispôsobiť sa im. Ale zase, naopak, sú veľmi vďační, šťastní a vedia sa omnoho viac radovať z toho, čo robia, ako my,“ skonštatovala.

Gažová dodala, že športovci s intelektuálnym znevýhodnením nie sú iní, len im samotná príprava niekedy dlhšie trvá. „Metodické postupy a kroky máme rovnaké ako v každom inom športe, len naši zverenci potrebujú na ich zvládnutie viac času a trpezlivosti. Myslím si však, že je to tak v každom športe, niekto je šikovnejší, niekto menej. Prostredníctvom športu vzdelávame verejnosť, že aj takíto ľudia sú medzi nami, treba s nimi mať možno väčšiu trpezlivosť, ale sú tu a majú právo na všetko to, čo aj my,“ upozornila. Dodala, že Špeciálne olympiády sú hlavne o emócii, ani nie tak o športových výkonoch. Sloganom hier je: „Svet vnímame inak, ale túžbu víťaziť máme rovnakú.

Na Slovensku športujú ľudia s intelektuálnym znevýhodnením v 16 rôznych športoch a podľa Gažovej sa majú čím pochváliť. „Vlani sme na Svetové letné hry Špeciálnych olympiád do Abu Dabí vypravili najväčšiu výpravu v histórii, 42 športovcov súťažilo v desiatich športoch. Priniesli sme domov 35 medailí v každom športe, nestratili sme sa a náš futbalový unifikovaný tím bol dokonca vyhlásený ako najlepší fair play tím. Slovensku robíme veľmi dobré meno vo svete, a preto nám je trochu ľúto, že stále bojujeme aj o financie, a aj o to, aby sme boli akceptovanejší spoločnosťou a akceptovanejší aj v tom športovom svete. Bez zanietenia a trpezlivosti ľudí, ktorí sa takýmto športovcom venujú, by to určite nešlo,“ dodala na záver Gažová.