Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Šport

Dvaja nádejní olympionici v akcii. Na skalách a na vlastnej stene

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Milan Kapusta

Zo slovenského pohľadu Medzinárodný olympijský výbor zaradil lezcov do programu v ideálnom čase.

Bratislava 21. apríla (TASR) - Športové lezenia malo v roku 2020 absolvovať olympijskú premiéru. Vinou nepredvídateľných okolností si však na svoju príležitosť musí minimálne rok počkať po tom, ako hry v Tokiu preložili pre šírenie nového koronavírusu. Pandémia skomplikovala život aj slovenským športovcom, ale podľa predsedu horolezeckého spolku JAMES Antona Paceka nie je dôvod na obavy o budúcnosť športového lezenia na Slovensku. Práve naopak, vďaka popularite medzi mladými ľuďmi ho čaká dynamický rozvoj.

Zo slovenského pohľadu Medzinárodný olympijský výbor zaradil lezcov do programu v ideálnom čase. Obaja reprezentanti, 17-ročná Vanda Michalková, aj o rok starší Peter Kuric, majú v mladom veku veľký potenciál. "Zhodou okolností sa to vyvinulo tak, že nám dorastajú dobrí pretekári. Vanda aj Peter sú prvé lastovičky. Navyše, zospodu nám postupne pribúdajú ďalší pretekári. Aby dosiahli na úspechy Vandy a Petra, čaká ich čaká ešte veľa práce, ale práve olympiáda je pre nich ďalšia motivácia na zlepšovanie," povedal Pacek pre TASR.



Vanda a Peter majú perspektívu, obaja môžu súťažiť aj desať rokov. Ak sa nedostanú do Tokia, majú šancu v Paríži 2024, či o ďalšie štyri roky v Los Angeles. Stúpajúca popularita prináša nové možnosti na rozvoj, spoločne s tým sa však zvyšujú aj organizačné nároky. Tak ako olympiáda motivuje športovcov, rovnako sa musia posúvať aj funkcionári. "Zaradenie lezenia na olympiádu ponúka oveľa väčšie možnosti, ale aj my, Slovenský horolezecký spolok JAMES, musíme efektívne využiť túto novú príležitosť, ktorú sme v minulosti nemali. V blízkej budúcnosti na tom musíme popracovať," zdôraznil Pacek.

Jednou z výziev predstaviteľov športového lezenia je infraštruktúra. V súčasnosti sa reprezentanti pripravujú najmä individuálne, to však v čase pandémie predstavuje aj určitú výhodu z pohľadu špecifík lezenia. "Koronavírus zasiahol aj nás. My nemáme žiadnu centrálnu infraštruktúru, tá je v súkromných rukách a musí byť zatvorená. Športovci tak musia improvizovať v domácich alebo klubových podmienkach, ktoré nie sú vždy ideálne. Situáciu však trochu uľahčuje možnosť trénovať v prírode na skalách," konštatoval Pacek. Tento variant zvolil aj Kuric a využíva priaznivé počasie a rozmanitosť slovenskej prírody, keď trénuje na odľahlých miestach, napríklad v pohorí Vtáčnik. Bez tréningu neostala ani Michalková, v príprave vyžíva lezeckú stenu v Bratislave, jej otec je spolumajiteľ. Súčasná situácie jej dokonca vyhovuje, keďže sú priestory pre verejnosť uzavreté. "Pre mňa sa až tak veľa nezmenilo. Už dva roky trénujem sama seba a dokonca mi terajšia situácia možno aj prospela, pretože môžem viac trénovať, keďže teraz nemám až takú striktnú školu. Mrzí ma však, že nám presunuli celú sezónu, takže vlastne neviem, na čo mám trénovať, keďže nepoznáme termíny pretekov," povedala pre TASR Michalková.

Za normálnych okolností ju aj Kurica už v marci čakal vrchol sezóny v podobe majstrovstiev Európy v Moskve. Po vypuknutí pandémie ho však preložili na neurčito. "Presné dátumy kontinentálnych šampionátov ešte nie sú, podľa nóty Medzinárodnej federácie športového lezenia by sa mali uskutočniť ešte tento rok, najneskôr v úvode toho budúceho. Odhadovať dátum je predčasné, keďže je ešte relatívne dostatok času, aby sa mohli uskutočniť na jeseň," priblížil Pacek.

V ruskej metropole bude posledná možnosť "vybaviť si vstupenky" na olympiádu do Tokia. Do Japonska sa kvalifikujú najvyššie umiestnení športovci v redukovanom poradí, v Európe je voľné miesto ešte pre jednu ženu a muža. Michalková a Kuric nemajú jednoduchú úlohu, ale podľa Paceka o svoju šancu zabojujú. "Šance nie sú veľké, ale samozrejme ešte sú. Obzvlášť preto, že sú obaja ešte mladí. Paradoxne, posunutie šampionátu im možno poskytuje mierne väčšiu príležitosť kvalifikovať sa."

Michalková svoje šance na seniorskom podujatí vidí realisticky: "Myslím si, že šanca tam je, aj keď nie veľká, predsa je to 'dospelácka' súťaž. Hoci už tretí rok súťažím medzi seniorkami, nie je to moja jediná kategória, pretože som stále aj medzi juniorkami. Zatiaľ som sa sústredila na juniorov. Tento rok som však veľa trénovala a cítila som sa dobre a bola pripravená na toto konkrétne podujatie v Moskve. Žiaľ zrušili ho, keďže tesne predtým sa objavila korona. Keď však budú, šanca bude, tak snáď motyka vystrelí."