Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Dvadsaťjedenročná pretekárka považuje za svoju najsilnejšiu disciplínu slalom, no olympijskú premiéru si odbila v zjazde na jednej z najťažších zjazdoviek v ženskom programe Svetového pohára.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Cortina d'Ampezzo 11. februára (TASR) - Zo štvorice slovenských reprezentantov v alpskom lyžovaní na ZOH v Miláne a Cortine d'Ampezzo je jediná debutantka Katarína Šrobová. Dvadsaťjedenročná pretekárka považuje za svoju najsilnejšiu disciplínu slalom, no olympijskú premiéru si odbila v zjazde na jednej z najťažších zjazdoviek v ženskom programe Svetového pohára Olimpia delle Tofane.
Trať vo vyhlásenom talianskom stredisku Cortina d'Ampezzo štartuje v nadmorskej výške 2320 metrov nad morom a lyžiarky dorazia po 2570 metrov dlhej trase do cieľa o 760 výškových metrov nižšie. Najlepšie pretekárky dosahovali v utorok maximálne rýchlosti okolo 127 km/h, slovenskej debutantke namerali 122,53 km/h. „Rýchlosti nad 120 km/h dosahujeme aj v iných pretekoch, no toto stredisko je špecifické tým, že je tu vysoká priemerná rýchlosť okolo ´stovky´. A to je na priemernú rýchlosť už naozaj celkom dosť,“ zdôraznila Šrobová. „Keď je úplne rovná trať, tak to až tak necítiť. Tu to však bol občas nejaký hrb.“ V jedenom momente urobila chybu, v zákrute zišla ďaleko mimo líniu a takmer „vyletela“ z trate, ale s námahou sa dokázala zmestiť do ďalšej brány.
Šrobová mala okrem olympijskej premiéry aj prvý ostrý štart v Cortine. Na zjazdovke absolvovala od začiatku hier len dva tréningy. „Oba boli v dosť zlom počasí. Čiže toto bola prvá taká jazda, že som konečne videla na trať. Pre mňa je to je úplne nový kopec. Ťažká trať. Myslím si, že aj jedna z najťažších vo Svetovom pohári. Úmerná tomu, aby bola olympijská, ale veľmi ťažká. Asi najťažšia, akú som kedy išla,“ priznala.
Mladá pretekárka zo Zuberca jazdí od svojich dvoch rokov a jej domovské kopce sú v Roháčoch, kde nie je veľa príležitostí trénovať zjazd. „Na Slovensku je toho málo a je to dosť komplikované. Ale Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) občas organizuje tréningové kempy a ja som na jednom tento rok bola, bolo to päť dní dobrých tréningov. No ten zjazd a super-G sa trénujú veľmi ťažko a hlavne v menších krajinách,“ povedala.
Svoju prvú účasť pod piatimi kruhmi v kariére si užíva plnými dúškami. Pred tromi rokmi štartovala na zimnom EYOF-e taktiež v Dolomitoch v regióne Friuli Venezia Giulia, s „veľkou“ zimnou olympiádou sa to však nedá porovnať. „Je to úžasné, veľmi veľa vnemov, nesmierne veľa nových vecí. Aj mediálna pozornosť je pre mňa úplne nová. Na to nie som vôbec zvyknutá, ale ja si to veľmi užívam. Je to super,“ povedala. Rovnako ju tešila aj šanca byť v tímovej súťaži s olympijskou víťazkou Petrou Vlhovou, i keď sa nakoniec neumiestnili: „Ani mi to nenapadlo, že bude taká možnosť. Táto kombinácia existuje iba dva roky. Ale je to úžasné. Ja som samozrejme Peťu pozerala odkedy si pamätám.“
/vyslaný redaktor TASR M. Tegza/
Trať vo vyhlásenom talianskom stredisku Cortina d'Ampezzo štartuje v nadmorskej výške 2320 metrov nad morom a lyžiarky dorazia po 2570 metrov dlhej trase do cieľa o 760 výškových metrov nižšie. Najlepšie pretekárky dosahovali v utorok maximálne rýchlosti okolo 127 km/h, slovenskej debutantke namerali 122,53 km/h. „Rýchlosti nad 120 km/h dosahujeme aj v iných pretekoch, no toto stredisko je špecifické tým, že je tu vysoká priemerná rýchlosť okolo ´stovky´. A to je na priemernú rýchlosť už naozaj celkom dosť,“ zdôraznila Šrobová. „Keď je úplne rovná trať, tak to až tak necítiť. Tu to však bol občas nejaký hrb.“ V jedenom momente urobila chybu, v zákrute zišla ďaleko mimo líniu a takmer „vyletela“ z trate, ale s námahou sa dokázala zmestiť do ďalšej brány.
Šrobová mala okrem olympijskej premiéry aj prvý ostrý štart v Cortine. Na zjazdovke absolvovala od začiatku hier len dva tréningy. „Oba boli v dosť zlom počasí. Čiže toto bola prvá taká jazda, že som konečne videla na trať. Pre mňa je to je úplne nový kopec. Ťažká trať. Myslím si, že aj jedna z najťažších vo Svetovom pohári. Úmerná tomu, aby bola olympijská, ale veľmi ťažká. Asi najťažšia, akú som kedy išla,“ priznala.
Mladá pretekárka zo Zuberca jazdí od svojich dvoch rokov a jej domovské kopce sú v Roháčoch, kde nie je veľa príležitostí trénovať zjazd. „Na Slovensku je toho málo a je to dosť komplikované. Ale Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) občas organizuje tréningové kempy a ja som na jednom tento rok bola, bolo to päť dní dobrých tréningov. No ten zjazd a super-G sa trénujú veľmi ťažko a hlavne v menších krajinách,“ povedala.
Svoju prvú účasť pod piatimi kruhmi v kariére si užíva plnými dúškami. Pred tromi rokmi štartovala na zimnom EYOF-e taktiež v Dolomitoch v regióne Friuli Venezia Giulia, s „veľkou“ zimnou olympiádou sa to však nedá porovnať. „Je to úžasné, veľmi veľa vnemov, nesmierne veľa nových vecí. Aj mediálna pozornosť je pre mňa úplne nová. Na to nie som vôbec zvyknutá, ale ja si to veľmi užívam. Je to super,“ povedala. Rovnako ju tešila aj šanca byť v tímovej súťaži s olympijskou víťazkou Petrou Vlhovou, i keď sa nakoniec neumiestnili: „Ani mi to nenapadlo, že bude taká možnosť. Táto kombinácia existuje iba dva roky. Ale je to úžasné. Ja som samozrejme Peťu pozerala odkedy si pamätám.“
/vyslaný redaktor TASR M. Tegza/
