< sekcia Šport

Tóth i Barteková si cenia vzdelanie: Rozširuje obzory

Danka Barteková, archívna snímka. Foto: TASR Jakub Kotian

Pridanou hodnotou školy bola pre Bartekovú spoznávanie iného ako športového sveta a rozptýlenie od pravidelných tréningov

Bratislava 3. mája (TASR) - Jednou zo základných myšlienok olympizmu je harmónia tela a ducha. S rozvojom profesionálneho športu, neustáleho tlaku a zvyšovania nárokov na výkony sa často zabúda na význam vzdelávania športovcov. Slovenskí olympijskí medailisti Danka Barteková a Matej Tóth však dokazujú, že štúdium a šport sa dajú nielen skĺbiť, ale vzájomne prepojiť a využiť.

"Zosynchronizovať" profesionálnu kariéru športovca so štúdiom na vysokej škole nie je vždy jednoduché, no vo svojej podstate vyžaduje podobný prístup - cieľavedomosť, vytrvalosť či disciplínu. A samozrejme túžbu po sebazdokonaľovaní. Hoci je to náročná cesta, strelkyňa Danka Barteková či chodec Matej Tóth jasne ukázali, že je možné dosahovať skvelé výsledky na oboch "frontoch". Bronzová medailistka z OH 2012 v Londýne Barteková využíva svoje vzdelanie v oblasti medzinárodných vzťahov na UMB v Banskej Bystrici aj v praxi, keď je členkou Medzinárodného olympijského výboru (MOV). "Myslím si, že aj vďaka svojmu vzdelaniu som dostala prácu v MOV. Niežeby to bola priama čiara zo školy do MOV, ale štúdium ma pripravilo kvalitne. Naučila som sa veľa teoretických aj praktických vecí, napríklad verbálne aj neverbálne komunikovať. Mali sme aj protokol, to sa zišlo, keď som prišla do MOV a sedela som pri stole s vojvodami či princmi a inými diplomatmi," priblížila Barteková pre TASR.

Zákulisie športu bolo pre Bartekovú lákadlom a prispelo pri rozhodovaní o výbere školy. O pokračovaní v štúdiu nemuseli dvakrát premýšľať uvedomujúc si budúce výhody. "Keď som sa presadila v športe, chcela som sa venovať aj športovej diplomacii, takže pre mňa to bolo aj o tom, že chcem robiť to, čo som vyštudovala. Popritom som vnímala aj pragmatický rozmer, pretože si neviem predstaviť, že by som strieľala do konca života, to sa nedá. Navyše, stať sa môže čokoľvek, dnes už nikto negarantuje ani olympiádu, takže mám aj 'zadné dvierka' a vedela by som sa uplatniť aj mimo športu," prezradila Barteková, ktorá využila obdobie pandémie koronavírusu na dokončenie doktorandského štúdia: "Dokončujem dizertačnú prácu, všetky ostatné podmienky som splnila, mám kredity, aj som prednášala. Táto karanténa mi teda do toho celkom dobre zapadla, pretože inak by som na to nemala čas."

Život športovca často upadá do stereotypu rozdeleného medzi prípravu a súťaže. Pridanou hodnotou školy bola pre Bartekovú spoznávanie iného ako športového sveta a rozptýlenie od pravidelných tréningov: "Vybrala som si školu, ktorá ma nesmierne bavila, takže som bola jedna z tých šťastných, ktorá chodila do školy so záujmom. Mne štúdium pomohlo aj v športe v tom smere, že som spoznala aj iný život a inú partiu, človek sa trochu odreaguje od športu. Ja by som pokojne študovala opäť."

Slovenský chodec Matej Tóth, foto z archívu.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Podobný príbeh sprevádza aj Mateja Tótha. Ten dosiahol v profesionálnej kariére v podstate všetko, čo sa dalo. Športové pôsobenie korunoval na olympiáde v Riu de Janeiro 2016, kde v chôdzi na 50 kilometrov získal zlato. Už v mladom veku ho však viedli aj k iným ako športovým hodnotám. Popri atletike nezanedbával školu a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vyštudoval žurnalistiku. "Už ako dvanásť- či trinásťročnému mi rodičia vštepovali, že šport je síce krásny, ale môže sa stať čokoľvek, napríklad zranenie. Navyše, iba málo športovcov má také šťastie, že sa zabezpečia na celý život, takže pre mňa bolo vzdelanie veľmi dôležité. Motiváciou mi bola nielen budúcnosť, ale aj túžba rozširovať si obzory a získavať rozhľad a informácie," prezradil Tóth pre TASR. Svoje skúsenosti zo školy dokáže uplatniť aj v každodennom športovom živote, ten zase ovplyvnil jeho študentské obdobie: "Je to obojsmerné. Skúsenosti zo športu som využil počas školy a zase vďaka nej viem lepšie komunikovať s médiami či partnermi. Nie je to iba o vedomostiach, ale aj o naučení sa efektívnejšieho využívania času či disciplíne."

Štúdium pre športovca nie je iba o budúcnosti, no už počas školy mu vie otvoriť nové príležitosti. Čoraz viac je populárny model olympiády vysokoškolákov - univerziády. Športovci tak majú možnosť spoznávať svet a svojich rovesníkov či kolegov z iných krajín. Navyše, môžu si obohatiť kariéru o ďalšie medaily. "Ja som bola na univerziáde asi trikrát a bolo to super. Málokto si uvedomuje ten prínos, keď sa dostane na mulitšportové podujatie. Sme zvyknutí na majstrovstvá sveta či Európy, tam sa stretávate s tými istými ľuďmi z vášho prostredia. A na univerziáde zrazu prídete a je tam zastúpených pätnásť športov. Spoznáte sa s tenistami, volejbalistami, je to úplne iné prostredie. Pripraví vás to aj na olympiádu a dá rozhľad. Mne to dalo veľmi veľa skúseností."