Bratislava 16. mája (TASR) - Slovenský futbalista Vladimír Weiss mladší priznal, že odchod otca z postu trénera ŠK Slovan Bratislava do veľkej miery uľahčil jeho rozhodnutie ukončiť profesionálnu kariéru. Na svoj posledný zápas nastúpil 36-ročný kapitán „belasých“ v sobotňajšom stretnutí 10. kola nadstavbovej časti Niké ligy proti Michalovciam (0:2), po ktorom už ôsmy rok za sebou vypukli majstrovské oslavy v podaní Slovana.

„Je to teraz už také príjemné. Uplynulé dni boli naozaj veľmi náročné, stále som rozmýšľal, či ešte jednu sezónu nepotiahnem. Možno odchod otca zjednodušil moje rozhodovanie. Viem, aká som povaha a neviem, aký tréner sem príde. Bolo tam veľa otáznikov, ktoré mi napovedali viac k tomu, aby som to ukončil takto. Aj keď možno na 20-30 minút som ešte mohol nastupovať, aspoň ľudia si to tak myslia, no niekedy je lepšie skončiť skôr ako neskoro,“ povedal Weiss ml., ktorý prežil emóciami nabitý večer. „Bolo to pre mňa strašne ťažké, ale už som dal zo seba všetky emócie von. Poďakoval som všetkým, ktorým som chcel. Boli sme ako rodina, preto sa mi odtiaľto ťažko odchádza. Vytvoril sa tu kolektív, ktorý sa spojil pre futbal. Bolo to krásne, nezabudnuteľné. Ako hráč jedny dvere zatváram. Uvidíme, čo bude. Teraz si chcem pár dní oddýchnuť. Cestujeme zajtra spolu s deťmi do Manchestru, kde sa to celé začalo. Idem do rodiny, ktorá mi pomohla, kde som bol od mojich 15 rokov. Chcem sa im poďakovať.“

V drese Slovana Bratislava získal bývalý dlhoročný reprezentant sedem majstrovských titulov, dvakrát vyhral Slovenský pohár a v minulej sezóne si s tímom zahral aj v ligovej fáze prestížnej Ligy majstrov. Tridsaťšesťročný krídelník odohral za klub z Tehelného poľa 188 zápasov, v ktorých si pripísal 39 gólov a 31 asistencií. Po skončení hráčskej kariéry sa Weissovi ml. otvárajú viaceré možnosti. Jednou z nich je pomoc otcovi v slovenskej reprezentácii, no záujem o spoluprácu má aj Slovan, v ktorom by mohol pôsobiť ako ambasádor charitatívneho programu Belasé srdce. „Na rovinu poviem, že ma otec oslovil. Viem, že pre neho by moja prítomnosť v národnom tíme bola ľahšia, lebo chalanov poznám. Mám mužstvu čo dať a zároveň sa učiť pri tréneroch, čo tam budú. Ja sa poznám a chcem zostať na ihrisku. Potrebujem emóciu. Možno ma trénerstvo nebude baviť, ale to teraz neviem povedať. Uvidíme, čo prinesú najbližšie dni.“

Na pôsobenie v Slovane bude mať Weiss ml. krásne spomienky. „Emócie sú vyplavené. Otec mi včera po vzhliadnutí môjho video odkazu písal, že sedí v aute, plače a nevie sa pohnúť. Mama mi zasa plakala do telefónu. Sme citliví, emoční ľudia, ale dnes sme to zvládli. Bola to krásna jazda. Výsledok ma trochu hnevá, ale celé to bolo krásne. Možno škoda, že počasie nevyšlo, prišlo by ešte viac ľudí osláviť s nami titul.“ Futbalovo mal Weiss ml. mužstvám vždy čo dať. Jeho najväčšiu zbraňou bola kreativita a nápaditosť v ofenzíve. „Pre mňa nebolo ľahké brániť, vždy som chcel niečo vymyslieť a zabaviť ľudí. Vtedy som sa cítil najlepšie. Keď sa mi to nedarilo, mrzelo ma to, že som ľuďom ani kabíne nedával všetko. Vďaka fanúšikom a malým deťom som však našiel vnútornú silu a sebazaprenie, futbal som zmenil a bol som prínosom pre tím,“ opísal mesiace, keď po zápase s Manchestrom City v Lige majstrov potreboval zresetovať hlavu a oddýchnuť si od futbalu, ku ktorému sa neskôr vrátil.

Weiss ml. začal hráčsku kariéru v mládežníckom tíme bratislavského Interu, z ktorého sa potom presunul do akadémie Manchestru City. V minulosti si obliekal aj dresy Glasgowu Rangers, Espanyolu Barcelona či Olympiakosu Pireus. Niekoľko rokov bol súčasťou slovenskej reprezentácie, za ktorú si pripísal 77 štartov a osem gólov. Zúčastnil sa na MS v Juhoafrickej republike 2010 a európskych šampionátoch v rokoch 2016 a 2021. Do Slovana ho zlanáril Ivan Kmotrík mladší, s ktorým si vybudoval okrem pracovného aj blízky osobný vzťah. „Ja som mal zdravotné problémy s bedrami už v Katare. Necítil som sa komfortne, preto som bol vďačný, že ma Slovan podpísal a dal mi čas dať sa dokopy. Bez Ivana by som tu nebol, on spravil prvý krok, išiel za otcom a oznámil mu, že ma chce do Slovana. Dal som sa zdravotne dokopy a neskôr mne osobne veľmi pomohol príchod otca. Pod ním som na ihrisku aj mimo neho dával zo seba maximum. Spoločne sme tvorili úspechy Slovana.“