Bormio 14. februára (TASR) - Andreas Žampa chcel v sobotňajšom obrovskom slalome predviesť „najlepšiu jazdu v živote“ a vylepšiť si svoje maximum zo zimných olympiád. V úvodnom kole na neho siahal, ale po nevydarenom druhom nakoniec obsadil 21. priečku a nebol spokojný.

Pre tridsaťdvaročného lyžiara to bol jediný štart na jeho štvrtých olympijských hrách. Premiéru absolvoval v Soči 2014, predstavil sa aj v Pjongčangu 2018 a aj pred štyrmi rokmi v Pekingu, kde si pripísal najlepší výsledok v individuálnej súťaži. Aj po piatku je ním 16. miesto práve z obrovského slalomu.

V Bormiu zašiel v 1. kole sedemnásty najlepší čas, keď na vedúceho pretekára a neskoršieho víťaza Lucasa Pinheira Braathena z Brazílie stratil 2,72 sekundy. V druhom chcel atakovať vyššie pozície, ale už na prvom medzičase stratil takmer pol sekundy. V dolnej časti trate mierne zrýchlil, no na zelené čísla to v cieli nestačilo. „Chcel som sa posunúť. Som človek, ktorý si vždy myslí, že je všetko možné a tak som do toho šiel. S tým, že chcem dať čo najlepšiu jazdu v mojom živote. Ak by som neurobil jednu chybu, mohol som byť v cieli na čele. Takže určite to nebola moja životná jazda,“ povedal.

V Bormiu sa oproti prvému kolu zmenili podmienky, prišiel dážď so snehom, no podľa Žampu tu nemalo vplyv na jeho výkon: „Trať bola super, podobná ako v prvom kole, sneh bol ideálny. Áno sneží a prší vám na okuliare, ale ja som to nevnímal. Ja sa v týchto podmienkach cítim práveže ešte istejší. Aj preto to štve. Nechcete skončiť 20. neviem ktorý, ale chcete byť lepší. Taký je život,“ povedal.

Andreas Žampa podriadil posledné mesiace prípravy olympiáde. Strávil ju v miestnych podmienkach, aby mal čo najväčšiu šancu uspieť: „Dá sa povedať, že som tu žil dva mesiace. Urobil som všetko pre to, aby som sa tu cítil istý. A aj som sa cítil istý. Som hrdý na to, čo som urobil za celý rok, ale dnes som chcel viac.“

Na predchádzajúcich troch olympiádach štartoval spolu so svojím bratom Adamom. Ten sa na hry v Miláne a Cortine nekvalifikoval, no v Bormiu Andreasovi pomáhal. „Bol mi určite obrovskou podporou, vybavil všetky reporty, vedel presne čo, kedy, ako povedať. Bola tu celá moja rodina a babka pozerala doma pred televízorom. Takže určite im patrí obrovská vďaka,“ povedal a všetkým mladým športovcom na Slovensku odkázal: „Nech všetci snívajú vo veľkom a nech veria vo svojej sny, lebo všetko je možné. Viem, že to nie je jednoduché, ale to nie je nič. Jednoducho, keď budú trénovať a robiť všetko pre to, tak sa im to určite podarí.“



/vyslaný redaktor TASR M. Tegza/