Na snímke slovenskí fanúšikovia pózujú pred štadiónom Santa Gulia pred zápasom základnej B-skupiny Slovensko - Fínsko v ľadovom hokeji na zimných olympijských hrách v Miláne v stredu 11. februára 2026.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Miláno 23. februára (TASR) - Zimné olympijské hry 2026 vstúpia do histórie ako prvý najväčší športový sviatok, ktorého organizátorom boli oficiálne dve mestá. Ani veľké vzdialenosti medzi dejiskami súťaží v Miláne, Cortine d'Ampezzo a ďalších strediskách nezabránili tomu, aby diváci zaplnili hľadiská a vytvorili pre športovcov búrlivú a prívetivú atmosféru. Na hrách žiarili Nóri, ktorí prekonali vlastný historický rekord v počte získaných zlatých medailí i cenných kovov celkovo.
Najvýraznejšou osobnosťou hier sa stal bežec na lyžiach Johannes Kläbo. Dvadsaťdeväťročný Nór sa dokázal už druhý rok za sebou dokonale pripraviť na vrchol sezóny a rovnako ako na MS v Trondheime triumfoval vo všetkých šiestich disciplínach na podujatí. Svoju medailovú zbierku spod piatich kruhov rozšíril celkovo už na 11 zlatých, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu. Z Talianska tak odišiel už ako najúspešnejší účastník zimnej olympiády všetkých čias a v historickej tabuľke olympionikov je na druhej priečke za americkým plavcom Michaelom Phelpsom. Ten má na konte 23 zlatých medailí. Kläbo prekonal aj rekord rýchlokorčuliara Erica Heidena v počte získaných zlatých medailí na jednej zimnej olympiáde, Američan v roku 1980 v Lake Placid triumfoval päťkrát.
Na snímke nórsky bežec na lyžiach Johannes Hösflot Kläbo reaguje v cieli po zisku zlatej medaily v pretekoch na 50 km klasicky s hromadným štartom na zimných olympijských hrách v Tesere v sobotu 21. februára 2026. Foto: TASR/AP
Darilo sa aj ďalším Nórom. Druhým najúspešnejším športovcom hier bol z pohľadu zisku medailí biatlonista Sturla Holm Lägreid. Podarilo sa mu vybojovať tri striebra a dva bronzy. Jens Luraas Oftebro sa tešil zo zisku zlata vo všetkých troch súťažiach severskej kombinácie. V oboch individuálnych súťažiach triumfovala aj skokanka na lyžiach Anna Strömová a pridala aj striebro v miešaných tímoch. Nóri nazbierali 18 zlatých, 12 strieborných a 11 bronzových medailí, celkovo 41 cenných kovov.
Druhú priečku obsadili v medailovej tabuľke Američania s bilanciou 12-12-9. Ich najúspešnejším športovcom bol rýchlokorčuliar Jordan Stolz so ziskom dvoch zlatých a jednej striebornej medaily. Dva olympijské tituly získala krasokorčuliarka Alysa Liuová, okrem súťaže tímov ukončila aj 24 rokov trvajúce čakanie USA na zlato v ženskej kategórii. Zároveň si vyslúžila veľký ohlas a uznanie za to, s akou noblesou a sebavedomím zvládla pozíciu úradujúcej majsterky sveta. Presne opačný príbeh napísal Ilia Malinin, ktorý prišiel do Milána s prívlastkom jednoznačného favorita na zlato, no psychický tlak neustál a vo voľnej jazde klesol z priebežne prvej priečky až na konečnú ôsmu. Veľkú pozornosť pútala aj Lindsey Vonnová, ktorá vo veku 41 rokov snívala o útoku na zlato v zjazde napriek tomu, že si pred hrami poranila krížny väz v kolene. Po ťažkom páde však skončila v nemocnici. Američania sa dočkali zlata aj v turnaji hokejistov, prvýkrát od „zázraku na ľade“ v roku 1980. Pod päť kruhov sa po 12 rokoch vrátili hráči z NHL a fanúšikovia sa pri množstve kvalitných duelov mohli iba pozastaviť nad tým, akou premárnenou príležitosťou pre zvýšenie globálnej popularity hokeja bolo rozhodnutie zámorskej profiligy nevyslať najlepších hráčov sveta na olympijské turnaje do Ázie.
Jordan Stolz z USA korčuľuje na víťazstvo v pretekoch mužov na 500 metrov na majstrovstvách sveta v rýchlokorčuľovaní v Calgary v Alberte v piatok 16. februára 2024.Foto: TASR/AP
Holanďania obsadili 3. priečku v medailovej bilancii so ziskom desiatich zlatých, čo je ich rekord. Prispel k tomu najmä fakt, že okrem ich tradične silného rýchlokorčuľovania sa výrazne presadili aj šortrekári. Jens van ’t Wout vybojoval tri zlaté medaily a jeden bronz a nebol ďaleko od historického triumfu vo všetkých troch individuálnych disciplínach na krátkej trati. Uspel na 1000 m, 1500 m i v štafete, na 500 finišoval tretí. Dve individuálne zlaté medaily získala aj Xandra Velzeboerová.
Na snímke Federica Brignoneová.Foto: TASR/AP
Taliani sa na domáce hry pripravili veľmi dobre. Získali 30 cenných kovov, čím prekonali národné maximum a s desiatkou zlatých medailí obsadili 4. priečku v medailovej tabuľke. Veľký obdiv si vyslúžili najmä tri 35-ročné veteránky. Rýchlokorčuliarka Francesca Lollobrigidová sa dokázala vrátiť do formy po materskej dovolenke a získala dva najcennejšie kovy. Dva tituly vybojovala aj v alpskom lyžovaní Federica Brignoneová, ktorá sa včas zotavila zo zranení. Arianna Fontanová získala na olympiáde jedno zlato a dve striebra v šortreku. Cenný kov tak vybojovala na šiestych hrách za sebou, v zbierke ich má celkovo 14. Fanúšikov biatlonu potešila Lisa Vittozziová, pre Taliansko zariadila vôbec prvé olympijské zlato v tomto športe.
Na snímke Francesca Lollobrigidová.Foto: TASR/AP
Vôbec prvú medailu zo zimných hier a hneď zlatú vybojoval pre Brazíliu Lucas Pinheiro Braathen v obrovskom slalome. Prvý cenný kov získalo aj Gruzínsko, krasokorčuliarsky pár Anastasia Metelkinová, Luka Berulava získal striebro v športových dvojiciach.
Na snímke Lucas Pinheiro Braathen.Foto: TASR/AP
O štyri roky privítajú športovcov v zimnej edícii olympijských hier francúzske Alpy. Pôjde o prvé hry, ktoré sa budú marketingovo prezentovať pod názvom regiónu a nie mesta. Organizátori získali právo hostiť hry za zeleným stolom, keďže do uzávierky pôvodného výberového konania sa nikto neprihlásil. Témou olympijského hnutia pre najbližšie obdobie tak bude aj snaha o racionalizáciu programu hier. O zachovanie v programe zimnej olympiády bojuje najmä odvetvie alpského snoubordingu.