TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu udalostí na Slovensku, resp. udalostí spojených so Slovenskom, ktoré nasledovali bezprostredne po teroristickom útoku a udalostí, ktoré nasledovali po 11. septembri 2001 v dlhodobom horizonte. Išlo najmä o zapojenie sa SR do mierových operácii v Afganistane, kde sa v rokoch 2002 až 2021 vystriedalo 4347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.

11.septembra 2001

Parlament
Popoludní poslanci Národnej rady (NR) SR prerušili na polhodinu rokovanie, aby sa mohli oboznámiť s aktuálnym stavom udalostí v USA. NR SR prijala vyhlásenie k teroristickým útokom a predčasne ukončila rokovací deň.

Krízové orgány
Na Ministerstve zahraničných vecí (MZV) SR v popoludňajších hodinách rokoval krízový štáb rezortu. Ako povedal novinárom minister zahraničných vecí Eduard Kukan, zaoberá sa starostlivosťou o slovenské zastupiteľské úrady v zahraničí a zvýšenými bezpečnostnými opatreniami na americkej ambasáde v SR. MZV SR informovalo, že pracovníci misie SR pri OSN v New Yorku aj veľvyslanectva vo Washingtone sú v poriadku. Členovia slovenskej misie pri OSN v New Yorku boli evakuovaní.

Minister vnútra SR Ivan Šimko zvolal zasadnutie krízového štábu. Jeho rezort prijal všetky neodkladné opatrenia na zachovanie bezpečnosti občanov SR a ich majetku.

Minister obrany SR Jozef Stank a náčelník Generálneho štábu Armády SR Milan Cerovský prijali po tragických udalostiach v USA opatrenia na ochranu územia SR armádou.

Rada obrany štátu (ROŠ) prijala preventívne opatrenia na elimináciu možných rizík. Išlo najmä o posilnenie vojenských a hospodárskych strategických objektov ako napr. letiská, jadrové elektrárne, dôležité podniky a závody, ale aj osoby, ktoré by sa mohli stať terčom útokov. MZV SR zriadilo telefonickú linku, na ktorej sa mohli občania SR informovať o blízkych a známych osobách v USA.

Armáda SR pripravovala svoje sily na nasadenie do 24. hodiny.

Ambasáda USA
Na žiadosť pracovníkov americkej ambasády posilnil Úrad na ochranu ústavných činiteľov ochranu jej budovy v Bratislave policajnou hliadkou. Americká ambasáda ostala pre verejnosť zatvorená aj v ďalšie dni, nevydávala víza a poskytovala len nevyhnutné služby pre občanov USA. Otvorila svoje brány opäť 17. septembra 2001.

Vláda, cesta premiéra Dzurindu do Kanady
18.17 h - Premiér Mikuláš Dzurinda letel na návštevu Kanady. Vicepremiérovi pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi, ktorý bol v premiérovej neprítomnosti poverený vedením vlády SR, sa s ním popoludní nepodarilo spojiť. V delegácii bola i ministerka financií Brigitta Schmögnerová a minister kultúry Milan Kňažko. Historicky prvá návšteva slovenského premiéra sa mala uskutočniť na pozvanie kanadského premiéra Jeana Chrétiena. Kanadské ministerstvo dopravy po útokoch nariadilo uzatvorenie všetkých letísk s výnimkou letov odklonených z územia USA a pristátí potrebných pre humanitárne účely.

V popoludňajších hodinách miestneho času pristálo na letisku v Ottawe pristálo lietadlo so slovenskou vládnou delegáciou vedenou premiérom Mikulášom Dzurindom. Vzhľadom na teroristické útoky Dzurinda zrušil oficiálnu návštevu i všetky podujatia v Kanade.

NASLEDUJÚCE DNI

12. septembra 2001
- Vláda a najvyšší ústavní činitelia konštatovali, že SR nie je priamo ohrozená a nimi prijaté opatrenia majú preventívny charakter s cieľom minimalizovať potenciálne riziká.

- Po teroristickom útoku v USA prijali mimoriadne bezpečnostné opatrenia aj Vzdušné sily Armády SR. Opatrenia sa týkajú leteckých základní, protilietadlových raketových brigád a ostatných útvarov.

- Predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda odcestoval predčasne z oficiálnej návštevy Kanady späť do vlasti. Špeciál slovenskej delegácie dostal osobitné povolenie ako vôbec jediný stroj na odlet z ottawského letiska, ktoré bolo uzavreté kvôli utorkovým teroristickým útokom na americké ciele v USA. Lietadlo s vládnou delegáciou pristalo 13. 9. v Bratislave v skorých ranných hodinách.

14. septembra 2001
- Podľa aktuálnych informácií medzi obeťami utorkových atentátov v USA neboli zatiaľ žiadni občania SR.

- Pamiatku obetí teroristických útokov na mestá v USA si občania SR napoludnie pripomenuli tromi minútami ticha a modlitbami. Pripojili sa tak k výzve Rady Európskej únie, ktorá vyhlásila 14. september za deň smútku, ktorým chce vyjadriť solidaritu s vládou USA a americkým ľudom.

- Na kondolenčné listiny Veľvyslanectva USA v SR sa v priebehu prvých dní podpísali najvyšší ústavní činitelia Slovenska. K nim sa pripojilo približne dvetisíc ďalších ľudí.

21. septembra 2001
- Takmer 60 percent občanov SR sa vyslovilo za to, aby sa Slovensko zapojilo do zápasu s terorizmom. Deväť z desiatich respondentov jednoznačne odsúdilo minulotýždňové teroristické útoky na USA a považuje ich za akt, ktorý nie je možné nijako ospravedlniť.

24. septembra 2001
SR sa pripojila k záverom mimoriadneho summitu EÚ, ktorý sa začal už 21. septembra a ktorý prijal akčný plán boja proti terorizmu. EÚ súčasne odmietla spájanie fanatických teroristov s arabským a moslimským svetom.

28. septembra 2001
Slovensko na spoločnej schôdzke ministrov vnútra a spravodlivosti členských štátov EÚ a kandidátskych krajín v Bruseli deklarovalo pripravenosť prevziať do svojej legislatívy spoločnú definíciu terorizmu a spoločný príkaz na zatknutie, na ktorých sa dohodla EÚ, a zapojiť sa do spolupráce v rámci Eurojustu a Europolu.

7. októbra 2001
Začala sa vojenská operácia USA v Afganistane. Americké nálety sa zamerali na zosadenie režimu hnutia Taliban a na zabitie alebo zajatie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina.

Slovenskí vojaci pôsobili v Afganistane v rámci operácie Trvalá sloboda od roku 2002 - následne od roku 2004 už ako súčasť jednotiek NATO v rámci operácie ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné sily na podporu bezpečnosti v Afganistane). V rokoch 2002 až 2021 sa v Afganistane vystriedalo 4347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien. Pri dvoch incidentoch v roku 2013 zahynuli v Afganistane traja slovenskí vojaci. Slovenskí ústavní činitelia podporili úder proti terorizmu.

20. decembra 2001
Bezpečnostná rada (BR) OSN schválila vyslanie medzinárodných mierových síl do Afganistanu. Misia pod označením ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné sily na podporu bezpečnosti v Afganistane) bola prvotne zameraná na poskytovanie bezpečnosti v hlavnom meste Afganistanu Kábule.

19. augusta 2002
Uskutočnil sa slávnostný nástup ženijnej jednotky Ozbrojených síl (OS) SR pred odletom do Afganistanu. Ženijná jednotka v počte 40 mužov v rámci operácie Trvalá sloboda zabezpečovala opravu pristávacej a vzletovej dráhy na letisku v Bagráme, na ktorom bola vybudovaná logistická základňa protiteroristických síl. Vláda 11. decembra 2002 súhlasila s predĺžením ich misie o šesť mesiacov.

11. augusta 2003
NATO prevzalo vedenie mierovej misie ISAF. Následne 13. októbra 2003 Bezpečnostná Rada OSN rozhodla o rozšírení mandátu ISAF, čo umožnilo postupne rozšíriť operáciu v rámci celej krajiny.

13. novembra 2003
Severoatlantická aliancia požiadala členské i partnerské krajiny vrátane Slovenska o pomoc pri mierovej misii ISAF v Afganistane, ktorej chýbali kapacity v jednotlivých typoch jednotiek i štáboch. Po dvojdňovom rokovaní Vojenského výboru NATO v Bruseli to povedal náčelník Generálneho štábu Armády SR Milan Cerovský.

18. novembra 2003
Minister obrany SR Juraj Liška avizoval, že Slovensko posilní svoje vojenské jednotky v Afganistane. V tom čase pôsobilo v Afganistane 40 slovenských vojakov, avšak mimo mierovej operácie NATO.

21. mája 2004
Slovensko vyslalo do medzinárodnej misie ISAF v Afganistane ženijnú odmínovaciu čatu v počte 16 mužov s vojenskou technikou a materiálom pre odmínovacie práce a jedného dôstojníka do štábu Kábulskej mnohonárodnostnej brigády.

28. februára 2007
Vláda odsúhlasila presun vojakov v Afganistane z Kábulu na letisko v Kandaháre s podmienkou, že budú pôsobiť výlučne na tomto letisku.

17. októbra 2007
Slovenskí vojaci ostali aj naďalej pôsobiť v Afganistane v rámci operácie ISAF. Vyplynulo to z návrhu na ďalšie pôsobenie príslušníkov Ozbrojených síl SR v operácii ISAF v Afganistane, ktorý schválila vláda.

9. júla 2013
Príslušník afganskej armády spustil zo strážnej veže streľbu z guľometu na skupinu slovenských vojakov v Kandaháre. Pri útoku, ku ktorému došlo počas cvičenia, zahynul príslušník strážnej jednotky čatár Daniel Kavuliak.

27. decembra 2013
Ministerstvo obrany SR potvrdilo, že pri útoku na konvoj v Afganistane prišli o život dvaja príslušníci Ozbrojených síl (OS) SR. Vojaci pôsobili v 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline.

1. januára 2015
Afganská vláda prevzala od NATO plnú zodpovednosť za bezpečnosť v krajine. NATO formálne ukončilo misiu ISAF v Afganistane 28. decembra 2014. Nahradila ju nová operácia Rozhodná podpora (Resolute Support), do ktorej sa zapojili aj slovenskí vojaci.

16. júna 2021
Na základe rozhodnutia Severoatlantickej aliancie Ozbrojené sily SR stiahli vojačky a vojakov pôsobiacich v operácii Rozhodná podpora v Afganistane. Prítomnosť vojsk NATO a amerických jednotiek v Afganistane sa skončila k 31. augustu 2021.