Bratislava 5. mája (TASR) - Neistota okolo obchodnej politiky USA sa negatívne odráža aj na správaní ľudí v eurozóne. Dôvera spotrebiteľov začala slabnúť už v závere vlaňajška a aktuálne sa prepadla na viac než ročné minimum. Oživenie súkromnej spotreby, a tým aj ekonomický rast, preto môže byť pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. Na druhej strane, podporiť by ju mal pokles inflácie a uvoľnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Poukázali na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

„Hoci domácnosti majú o ekonomiku obavy, netýka sa to inflácie, ktorá smeruje k dvojpercentnému cieľu. V súlade s týmto vývojom došlo aj k poklesu úrokových sadzieb, čo by malo podporiť rast úverov domácnostiam,“ očakávajú analytici.

Spojené štáty začiatkom apríla ohlásili zavedenie tzv. recipročných ciel, pričom na dovozy tovarov z Európskej únie (EÚ) má platiť sadzba 20 %. Zatiaľ sú pozastavené na dobu 90 dní. Okrem nich však platia osobitné clá vo výške 25 % pre dovozy áut, ocele a hliníka, polovodičov, farmaceutických výrobkov či stavebného dreva. Vyššie clá pritom podľa ekonómov prichádzajú v čase, keď hospodárstvo eurozóny ostáva zraniteľné.

„Spotreba domácností, ktorá predstavuje viac ako polovicu HDP, ešte stále trpí v dôsledku slabej kúpnej sily obyvateľstva. Tú spôsobil inflačný šok spôsobený rastom cien energií a potravín po agresii Ruska voči Ukrajine v roku 2022. Napriek rýchlejšiemu rastu miezd a poklesu inflácie je oživenie spotreby domácností len mierne,“ zhodnotili analytici.

Spotrebiteľský apetít podľa nich aktuálne brzdí aj slabá dôvera v budúci ekonomický vývoj. Nepredvídateľnosť obchodnej politiky USA spolu s obavami o jej konfrontačnú povahu viedli k celkovému nárastu neistoty. Cítia ju aj spotrebitelia, ich obavy o budúcnosť ekonomiky a vlastnú finančnú situáciu preto narástli.

Výraznejšiemu prepadu spotrebiteľských nálad bráni podľa analytikov pomerne silný pozitívny príspevok v oblasti očakávanej inflácie. „Aj keď spotrebitelia majú obavy o budúci vývoj ekonomiky a zamestnanosti, dôverujú centrálnej banke, že inflácia bude smerovať k inflačnému cieľu,“ zdôraznili s tým, že na rozdiel od náprotivkov v USA zostávajú inflačné očakávania spotrebiteľov v eurozóne takmer nedotknuté.

Skúsenosti podľa analytikov naznačujú, že v časoch, keď spotrebitelia cítia vyššiu mieru neistoty, ich záujem o financovanie spotreby úvermi slabne. V porovnaní s nedávnym obdobím, keď bol spotrebiteľský dopyt tlmený nielen prepadom nálad, ale aj prísnou menovou politikou, je však situácia odlišná.

„V rokoch 2022 a 2023 si ľudia nepožičiavali aj preto, že úvery boli drahé a ich úročenie rástlo. Odvtedy sa však spolu s uvoľnením menovej politiky situácia zmenila a úroky začali klesať. Prieskumy naznačujú, že práve nižšie úrokové miery sú dôvodom, prečo ľudia začínajú opäť siahať po spotrebiteľskom úvere,“ dodali analytici NBS.