Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Ceny nehnuteľností v štvrtom štvrťroku 2025 vzrástli na celom Slovensku, pričom novostavby zdraželi o 9,8 %, byty a domy o 13,4 %.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Ceny nehnuteľností na bývanie v 4. štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 12,8 %. Tento nárast potvrdil celoročný trend výrazného zvyšovania cien nehnuteľností od začiatku roka 2025. Išlo o 5. najrýchlejší nárast cien bytov a domov v rámci Európskej únie. Priemerné zvýšenie cien nehnuteľností v EÚ dosiahlo 5,5 % a v eurozóne 5,1 %. Informovala o tom v pondelok s odvolaním na údaje Eurostatu analytička finančnej skupiny Wood & Company Eva Sadovská.
Ceny nehnuteľností v štvrtom štvrťroku 2025 vzrástli na celom Slovensku, pričom novostavby zdraželi o 9,8 %, byty a domy o 13,4 %. Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast Maďarsko (21,2 %), Portugalsko (18,9 %) a Chorvátsko (16,1 %). Pokles cien nehnuteľností na bývanie vykázali iba vo Fínsku - o 3,1 %. V Luxembursku, vo Francúzsku a Švédsku bol veľmi mierny nárast o 0,1 %, 1,0 % a 1,2 %.
„V poslednom kvartáli 2025 bol v Bratislavskom kraji vykázaný nárast cien novostavieb o 9,5 %, v prípade existujúcich nehnuteľností išlo o nárast 14,7 %. V Prahe bol vykázaný medziročný nárast cien nehnuteľností v prípade nových o 13,3 % a existujúce zdraželi o 13,7 %,“ porovnala Sadovská. Bratislava a Praha podľa nej celkovo dosiahli nárast cien vyšší v porovnaní s priemerným rastom na národnej úrovni. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR a Českého štatistického úradu.
Dôvody zvyšovania cien nehnuteľností na bývanie v Bratislave alebo v Prahe, ako aj v SR či ČR, sú podľa analytičky veľmi podobné. „Naďalej výrazne prevláda dopyt nad ponukou - v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. Pokles úrokových sadzieb ešte v druhej polovici roka 2024 podporil rast záujmu o hypotekárne úvery a ten pokračoval aj počas uplynulého roka 2025,“ poukázala Sadovská. Zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach posilnil nominálny, ale i reálny rast miezd a pretrvávajúca nízka miera nezamestnanosti.
Ak by sadzby na hypotékach rástli, financovanie bývania by sa podľa analytičky stalo drahším, čo by pravdepodobne viedlo k ochladeniu dopytu po bytoch a domoch. Vyššie úroky však nemusia automaticky viesť k plošnému poklesu cien nehnuteľností - skôr k spomaleniu tempa ich rastu. „V roku 2026 preto očakávame pokračovanie rastu cien rezidenčných nehnuteľností, avšak už nie dvojciferným tempom ako vlani. Dynamika by sa mohla priblížiť skôr tempu rastu nominálnych miezd,“ podotkla Sadovská.
V období zvýšenej neistoty sa podľa nej zároveň ešte výraznejšie prehlbuje rozdiel medzi kvalitnými a menej atraktívnymi nehnuteľnosťami. „Byty v prémiových lokalitách Bratislavy môžu zostať relatívne stabilné, zatiaľ čo nehnuteľnosti v slabších lokalitách či v menších mestách môžu čeliť väčšiemu tlaku na cenu,“ dodala. Skúsenosti z predchádzajúcich kríz podľa analytičky naznačujú, že najodolnejšie bývajú kvalitné nehnuteľnosti vo veľkých a v ekonomicky silných mestách.
Ceny nehnuteľností v štvrtom štvrťroku 2025 vzrástli na celom Slovensku, pričom novostavby zdraželi o 9,8 %, byty a domy o 13,4 %. Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast Maďarsko (21,2 %), Portugalsko (18,9 %) a Chorvátsko (16,1 %). Pokles cien nehnuteľností na bývanie vykázali iba vo Fínsku - o 3,1 %. V Luxembursku, vo Francúzsku a Švédsku bol veľmi mierny nárast o 0,1 %, 1,0 % a 1,2 %.
„V poslednom kvartáli 2025 bol v Bratislavskom kraji vykázaný nárast cien novostavieb o 9,5 %, v prípade existujúcich nehnuteľností išlo o nárast 14,7 %. V Prahe bol vykázaný medziročný nárast cien nehnuteľností v prípade nových o 13,3 % a existujúce zdraželi o 13,7 %,“ porovnala Sadovská. Bratislava a Praha podľa nej celkovo dosiahli nárast cien vyšší v porovnaní s priemerným rastom na národnej úrovni. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR a Českého štatistického úradu.
Dôvody zvyšovania cien nehnuteľností na bývanie v Bratislave alebo v Prahe, ako aj v SR či ČR, sú podľa analytičky veľmi podobné. „Naďalej výrazne prevláda dopyt nad ponukou - v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. Pokles úrokových sadzieb ešte v druhej polovici roka 2024 podporil rast záujmu o hypotekárne úvery a ten pokračoval aj počas uplynulého roka 2025,“ poukázala Sadovská. Zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach posilnil nominálny, ale i reálny rast miezd a pretrvávajúca nízka miera nezamestnanosti.
Ak by sadzby na hypotékach rástli, financovanie bývania by sa podľa analytičky stalo drahším, čo by pravdepodobne viedlo k ochladeniu dopytu po bytoch a domoch. Vyššie úroky však nemusia automaticky viesť k plošnému poklesu cien nehnuteľností - skôr k spomaleniu tempa ich rastu. „V roku 2026 preto očakávame pokračovanie rastu cien rezidenčných nehnuteľností, avšak už nie dvojciferným tempom ako vlani. Dynamika by sa mohla priblížiť skôr tempu rastu nominálnych miezd,“ podotkla Sadovská.
V období zvýšenej neistoty sa podľa nej zároveň ešte výraznejšie prehlbuje rozdiel medzi kvalitnými a menej atraktívnymi nehnuteľnosťami. „Byty v prémiových lokalitách Bratislavy môžu zostať relatívne stabilné, zatiaľ čo nehnuteľnosti v slabších lokalitách či v menších mestách môžu čeliť väčšiemu tlaku na cenu,“ dodala. Skúsenosti z predchádzajúcich kríz podľa analytičky naznačujú, že najodolnejšie bývajú kvalitné nehnuteľnosti vo veľkých a v ekonomicky silných mestách.
