< sekcia

Analytička:V4 sa vždy nezhodla, teraz môžu byť dôsledky dramatickejšie

Na archívnej snímke zľava predseda vlády SR Igor Matovič, predseda vlády Poľska Mateusz Morawiecki, predseda vlády ČR Andrej Babiš, predseda vlády Maďarskej republiky Viktor Orbán počas spoločného fotografovania pred rokovaním premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Foto: TASR - Jaroslav Novák

Poľsko a Maďarsko minulý týždeň v Bruseli vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a tiež plán na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze.

Bratislava/Brusel 26. novembra (TASR) – Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) vždy existovali rozdiely v postojoch i politikách. Prístup k právnemu štátu je už dlhšiu dobu jedným z takých príkladov. Poľsko a Maďarsko sa v tomto ohľade dostávajú do konfliktu s Európskou komisiou (EK) už niekoľko rokov a nedá sa tak povedať, že by súčasná situácia bola pre ich vyšehradských partnerov nová. Dôsledky však môžu byť v tomto prípade výrazne dramatickejšie. V rozhovore pre TASR to uviedla Zuzana Stuchlíková, analytička z bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum.

Slovensko a Česká republika naopak podporujú previazanie eurofondov s právnym štátom. Stuchlíková v tejto súvislosti pripomenula, že vyšehradská spolupráca je veľmi neformálna a funguje na princípe hľadania spoločného menovateľa. "Tam, kde je medzi štátmi zhoda, vystupujú spoločne. V prípadoch, kde sa ich postoje líšia, potom spoločné vyhlásenia nevydávajú. Na tom súčasná situácia nič nezmení," skonštatovala.

Na otázku TASR, či môže poľsko-maďarské veto rozpočtu Únie zhoršiť pozíciu V4 v rámci EÚ, Stuchlíková odpovedala, že povesť štátov V4 ako problematických členov bola viazaná hlavne na spoločný odpor voči opatreniam v oblasti migrácie. "Odvtedy sa žiadna takto silne jednotiaca téma nenašla, hoci to neznamená, že by sa od tej doby povesť krajín Vyšehradu v EÚ výrazne zlepšila," uviedla.

Zopakovala, že pozícia Poľska a Maďarska v EÚ je porušovaním zásad právneho štátu komplikovaná opakovane. Hoci podľa analytičky v minulosti Česko a Slovensko v čiastkových otázkach svojich kolegov podporili, v súčasnosti je to inak.

"Domnievam sa preto, že v otázkach systematického obmedzovania právneho štátu vidí Európa V4 skôr ako V2+2. Aj Česko a Slovensko majú svoje problémy, ale nedosahujú závažnosti toho, čo vidíme v Poľsku a Maďarsku," uviedla Stuchlíková.

Podľa jej slov z pohľadu Európskej únie ide o nepríjemné zdržanie na ceste k prijatiu rozpočtu, hoci nie celkom neočakávané. Skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko budú mať problém s naviazaním európskych prostriedkov na dodržiavanie zásad právneho štátu, sa vedelo.

Stuchlíková ďalej pripomenula, že v súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania, ktoré s oboma štátmi vedie nemecké predsedníctvo EÚ. V tejto súvislosti uviedla, že tlak na Maďarsko a Poľsko, ku ktorým sa neskôr pridalo aj Slovinsko, však rastie nielen zo strany ostatných členských štátov, ale aj predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej.

Šéfka exekutívy EÚ v stredu uviedla, že ak má niektorý štát výhrady k podobe nových pravidiel súvisiacich s čerpaním dlhodobého rozpočtu Únie, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ. "Dá sa preto predpokladať, že tlak na Poľsko a Maďarsko sa bude stupňovať, ale istá forma kompromisu, hoci vychýleného v prospech európskej väčšiny, bude najpravdepodobnejším výsledkom. Kedy sa k nemu dostaneme, však zatiaľ nie je jasné," dodala Stuchlíková.

Poľsko a Maďarsko minulý týždeň v Bruseli vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a tiež plán na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.