Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Krásne životné jubileum oslavuje politik, ktorý sa zapísal do histórie prestrihnutím železnej opony.
Autor TASR
Angyalföld/Bratislava 5. júla (TASR) - Bývalý maďarský premiér Gyula Horn, ktorý sa dnes dožíva 80 rokov, vošiel do histórie ako muž s nožnicami na železný plot.
V máji roku 1989 spolu so svojim vtedajším rakúskym kolegom Aloisom Mockom symbolicky prestrihol železnú oponu pri meste Hegyeshalom. Tento obrázok vošiel do histórie ako symbol otvorenia sa východných krajín slobode.
S jeho menom sa spája otvorenie maďarsko-rakúskej hranice na Západ pre utečencov z NDR, čím sa začalo postupné odbúravanie železnej opony medzi Východom a Západom.
Gyula Horn sa narodil sa 5. júla 1932 v budapeštianskej robotníckej štvrti Angyalföld. Jeho otca, ilegálneho odbojového pracovníka, popravilo gestapo v roku 1944.
Vyučil sa za mechanika v Siemensových závodoch, kde pracoval ako robotník. Strednú školu s maturitou ukončil popri zamestnaní. Keď vládu v Maďarsku prebrali po skončení druhej svetovej vojny komunisti, Horna vyslali na štúdiá do bývalého Sovietskeho zväzu.
Na Finančnom a ekonomickom inštitúte v juhoruskom meste Rostov na Done študoval v rokoch 1950-1954. Po návrate do vlasti vstúpil do komunistickej strany a pokračoval v štúdiu na Akadémii politických vied v Budapešti.
Za vlády Jánosa Kádára spravil mladý Horn kariéru na ministerstve zahraničných vecí. Začal tam pracovať v roku 1959, pričom pôsobil v rozličných diplomatických funkciách v Sofii a Belehrade.
Od roku 1969 pracoval na medzinárodnom oddelení ÚV Maďarskej socialistickej robotníckej strany, neskôr opäť na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník, v konečnej fáze komunizmu - rokoch 1989-90 vo funkcii ministra zahraničných vecí. V roku 1988 ho ako prvého politika z krajín bývalej Varšavskej zmluvy pozvali na zasadanie NATO.
Bol jedným zo zakladateľov Maďarskej socialistickej strany, ktorej predsedom sa stal v máji 1990. V rokoch 1990-93 pôsobil ako predseda zahraničného výboru parlamentu.
V rokoch 1994-98 vykonával funkciu predsedu vlády Maďarskej republiky. Na tomto poste sa zaslúžil najmä o postupnú obnovu krajiny a položil základy na jej ďalší úspešný rozvoj.
Maďarsko sa stalo jednou z hlavných destinácií zahraničných investícií. Zároveň sa krajine podarilo vstúpiť do NATO a začali vstupné negociácie s EÚ.
Gyula Horn je nositeľom viacerých vyznamenaní ako napríklad Medzinárodná cena Karola Veľkého za rok 1990, Cena Andreja Sacharova či medaila Hamburskej obchodnej komory. Napísal tri knihy o vzťahoch medzi Východom a Západom, o bezpečnosti a spolupráci v Európe a o rozvoji medzinárodných vzťahov.
V máji roku 1989 spolu so svojim vtedajším rakúskym kolegom Aloisom Mockom symbolicky prestrihol železnú oponu pri meste Hegyeshalom. Tento obrázok vošiel do histórie ako symbol otvorenia sa východných krajín slobode.
S jeho menom sa spája otvorenie maďarsko-rakúskej hranice na Západ pre utečencov z NDR, čím sa začalo postupné odbúravanie železnej opony medzi Východom a Západom.
Gyula Horn sa narodil sa 5. júla 1932 v budapeštianskej robotníckej štvrti Angyalföld. Jeho otca, ilegálneho odbojového pracovníka, popravilo gestapo v roku 1944.
Vyučil sa za mechanika v Siemensových závodoch, kde pracoval ako robotník. Strednú školu s maturitou ukončil popri zamestnaní. Keď vládu v Maďarsku prebrali po skončení druhej svetovej vojny komunisti, Horna vyslali na štúdiá do bývalého Sovietskeho zväzu.
Na Finančnom a ekonomickom inštitúte v juhoruskom meste Rostov na Done študoval v rokoch 1950-1954. Po návrate do vlasti vstúpil do komunistickej strany a pokračoval v štúdiu na Akadémii politických vied v Budapešti.
Za vlády Jánosa Kádára spravil mladý Horn kariéru na ministerstve zahraničných vecí. Začal tam pracovať v roku 1959, pričom pôsobil v rozličných diplomatických funkciách v Sofii a Belehrade.
Od roku 1969 pracoval na medzinárodnom oddelení ÚV Maďarskej socialistickej robotníckej strany, neskôr opäť na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník, v konečnej fáze komunizmu - rokoch 1989-90 vo funkcii ministra zahraničných vecí. V roku 1988 ho ako prvého politika z krajín bývalej Varšavskej zmluvy pozvali na zasadanie NATO.
Bol jedným zo zakladateľov Maďarskej socialistickej strany, ktorej predsedom sa stal v máji 1990. V rokoch 1990-93 pôsobil ako predseda zahraničného výboru parlamentu.
V rokoch 1994-98 vykonával funkciu predsedu vlády Maďarskej republiky. Na tomto poste sa zaslúžil najmä o postupnú obnovu krajiny a položil základy na jej ďalší úspešný rozvoj.
Maďarsko sa stalo jednou z hlavných destinácií zahraničných investícií. Zároveň sa krajine podarilo vstúpiť do NATO a začali vstupné negociácie s EÚ.
Gyula Horn je nositeľom viacerých vyznamenaní ako napríklad Medzinárodná cena Karola Veľkého za rok 1990, Cena Andreja Sacharova či medaila Hamburskej obchodnej komory. Napísal tri knihy o vzťahoch medzi Východom a Západom, o bezpečnosti a spolupráci v Európe a o rozvoji medzinárodných vzťahov.
