Záhreb 15. októbra (TASR) - Chorvátsko podrobne stanovilo osem dlhodobých požiadaviek, ktoré by mala Čierna Hora splniť, aby si zabezpečila jeho súhlas s pristúpením do EÚ. Záhreb tieto požiadavky považuje za jasne stanovené a vykonateľné, o čom písomne informoval členské štáty, Európsku komisiu a predsedu Európskej rady. TASR o tom informuje podľa agentúry Hina a stanice Euronews.

Čierna Hora má k členstvu v EÚ najbližšie z kandidátskych krajín, keď uzavrela 21 zo všetkých 33 prístupových kapitol. Podgorica má ambíciu stať sa členom EÚ v roku 2028, čo však môžu ohroziť dlhotrvajúce spory s Chorvátskom. Mnohé z nich siahajú až do obdobia rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch.

„Chorvátsko si úprimne želá uzavrieť túto bolestivú kapitolu spoločnej histórie a vybudovať s Čiernou Horou vzťah zameraný na budúcnosť. Vzájomná dôvera a skutočné, trvalé zmierenie však nemôžu vzniknúť bez vyriešenia týchto otázok,“ uvádza sa v chorvátskom dokumente.

Podgorica v pondelok uzavrela rokovania v troch oblastiach – štatistika, hospodárska politika a zamestnanosť. Záhreb brzdí pokrok v ďalších štyroch - v doprave, zahraničných vzťahoch, základných právach a vnútorných záležitostiach. Odvoláva sa na svojich osem dlhodobých podmienok, ktoré podľa neho Čierna Hora nesplnila a preto nemôže uzavrieť vymenované kapitoly.

Medzi najcitlivejšie požiadavky patrí odškodnenie za zadržiavanie približne 300 chorvátskych štátnych príslušníkov. V období od októbra 1991 do augusta 1992 boli umiestnení vo väzenskom tábore Morinj v Čiernej Hore, kde boli týraní. Chorvátsko zároveň požaduje, aby v areáli bývalého tábora zostala trvalo viditeľná pamätná tabuľa. Po protestoch čiernohorských nacionalistických skupín bol okolo nej inštalovaný veľký kovový rám. Záhreb tiež požaduje premenovanie mestského bazéna v Kotore pomenovaného podľa bývalého vodného pólistu Zorana Gopčeviča. Ten však pôsobil ako strážca v tábore Morinj.

Ďalšou požiadavkou je stíhanie ľudí zodpovedných za vojnové zločiny počas vojny v rokoch 1991–1995 vrátane vysokopostavených činiteľov na základe doktríny veliteľskej zodpovednosti. Záhreb tiež chce, aby Čierna Hora pomohla lokalizovať pozostatky 14 osôb, ktoré sú od vojny nezvestné.

Čierna Hora má takisto vyriešiť dlhotrvajúce majetkové spory, keď ešte začiatkom 90. rokov boli chorvátske rodiny nezákonne zbavené majetku bez primeranej náhrady. V dokumente Záhreb poukazuje na to, že zákon z roku 2021 umožnil reštitúciu pozemkov v regióne, kde prevažne žije albánska menšina, čo „vyvoláva obavy z nerovnakého zaobchádzania v porovnateľných prípadoch“.

Zároveň žiada vrátenie výcvikovej plachetnice Jadran, ktorá je pod kontrolou Čiernej Hory od rozpadu Juhoslávie v roku 1991.

V neposlednom rade požaduje vyriešenie sporov na pozemnej aj námornej hranici v súlade s rozhodnutím Arbitrážnej komisie Konferencie o Juhoslávii. Chorvátsko má nevyriešený spor o námornú hranicu aj so Slovinskom, ktoré však kvôli tomu 1. júla 2013 nezablokovalo vstup Záhrebu do EÚ.