Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Odhad je viac ako dvojnásobne vyšší v porovnaní s jarnou prognózou, v ktorej predpovedali rast o 0,6 %.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 24. septembra (TASR) - Nemecká ekonomika sa tento rok zväčší o 1,3 %, odhaduje päť popredných hospodárskych inštitútov, ktoré vo štvrtok zverejnili svoju spoločnú jesennú prognózu. Odhad je viac ako dvojnásobne vyšší v porovnaní s jarnou prognózou, v ktorej predpovedali rast o 0,6 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Toto oživenie však stojí na krehkých základoch, keďže ekonomiku zaťažujú vysoké ceny energií a štrukturálne problémy,“ upozornil Oliver Holtemöller z inštitútu pre hospodársky výskum v Halle (IWH). Vo svojej jarnej prognóze inštitúty poukázali na utlmenie hospodárskej aktivity v dôsledku vojny s Iránom, ktorá spôsobila prudký nárast cien energií.
Vplyv „energetického šoku“ bol však menej výrazný, než sa pôvodne očakávalo. K oživeniu prispieva aj nárast exportu a expanzívna výdavková politika vlády v Berlíne, ktorá zahŕňa financovanie infraštruktúrnych projektov a obrany prostredníctvom nového dlhu. Ďalší impulz by mohol priniesť pretrvávajúci rozmach umelej inteligencie.
Inštitúty očakávajú, že najväčšia európska ekonomika získa v nasledujúcom roku ešte väčšiu dynamiku aj vďaka predpokladanému nárastu súkromnej spotreby a oživeniu bytovej výstavby. V dôsledku toho predpovedajú na rok 2027 rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,1 %. V jarnom odhade počítali s rastom na úrovni 0,9 %.
Jesenná prognóza je výsledkom spoločného úsilia piatich popredných ekonomických inštitútov: Inštitútu pre hospodársky výskum v Essene (RWI), inštitútu Ifo v Mníchove, Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kieli (IFW), Inštitútu pre hospodársky výskum v Halle (IWH) a Nemeckého inštitútu pre výskum hospodárstva so sídlom v Berlíne (DIW).
Nálada v nemeckej ekonomike sa v septembri zlepšila, a to aj napriek vysokým cenám energií. Index podnikateľskej klímy, ktorý zostavuje inštitút Ifo, vzrástol o 1,1 bodu na 89,9 bodu. Pozorne sledovaný ukazovateľ tak zaznamenal rast už piaty mesiac po sebe a dosiahol najvyššiu úroveň za viac ako tri roky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí v priemere predpokladali nárast na 89 bodov. „Nemecká ekonomika pokračuje v oživovaní,“ uviedol vo štvrtok prezident inštitútu Ifo Clemens Fuest v komentári k výsledkom mesačného prieskumu medzi 9000 podnikmi. K rastu prispeli tak zlepšené očakávania týkajúce sa budúcich podmienok na podnikanie, ako aj pozitívnejšie hodnotenie súčasnej situácie. Automobilové odvetvie sa však naďalej nachádza v „náročnej situácii“, upozornil mníchovský inštitút.
Väčšina bánk a sporiteľní v Nemecku by dokázala zvládnuť aj prudký pokles globálnej ekonomiky. Oznámil to vo štvrtok Spolkový úrad pre finančný dohľad (Bafin) na základe výsledkov záťažového testu, ktorý uskutočnil v spolupráci s nemeckou centrálnou bankou (Bundesbank). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Tieto inštitúcie majú celkovo pevné základy,“ uviedol Nikolas Speer, vedúci bankového dohľadu v Bafin. V simulovanom scenári však niekoľko desiatok inštitúcií nesplnilo kapitálové požiadavky stanovené regulátorom. „Pozorne sledujeme inštitúcie, u ktorých sa v rámci záťažového testu prejavili problematické oblasti. V prípade potreby prijmeme včasné opatrenia,“ zdôraznil Speer.
Bafin a centrálna banka od apríla preverovali celkovo 1113 malých a stredných finančných inštitúcií, čo predstavuje takmer 90 % úverových ústavov v Nemecku. Záťažový test simuloval krízový scenár v časovom horizonte troch rokov. Eskalácia geopolitického napätia by mohla viesť k ďalším obchodným bariéram, narušeniam dodávateľských reťazcov a rastu cien komodít.
Scenár predpokladal pokles globálneho obchodu, čo by malo negatívy vplyv na zamestnanosť a hospodársky výkon. Okrem toho sa počítalo s rastom úrokových sadzieb a prudkými korekciami na akciových a dlhopisových trhoch.
V takomto záťažovom scenári by koeficient vlastného kapitálu bánk a sporiteľní klesol približne o 3,8 percentuálneho bodu na 14,6 %. To znamená, že inštitúcie by mali menšiu rezervu na zvládnutie prípadných ďalších nepriaznivých vplyvov.
„Pretrvávajúca vysoká neistota, týkajúca sa budúceho geopolitického vývoja, zhoršuje hospodársky výhľad,“ uviedol člen výkonnej rady Bundesbanky Michael Theurer. Úverové inštitúcie preto musia pri plánovaní obchodných aktivít a kapitálu postupovať mimoriadne obozretne, aby si zabezpečili pevný kapitálový základ a dokázali naďalej financovať reálnu ekonomiku aj v prípade nepredvídaných šokov, zdôraznil Theurer.
Od globálnej finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 využívajú regulačné orgány záťažové testy na pravidelné posudzovanie odolnosti bánk v krízových situáciách. Cieľom je čo najskôr identifikovať riziká v súvahách a slabé miesta v obchodných modeloch. V dôsledku takýchto testov môžu regulačné úrady napríklad vyžadovať od jednotlivých finančných inštitúcií, aby držali viac kapitálu, a tým sa lepšie chránili pred prípadnými budúcimi krízami.
Zatiaľ čo počet novoinštalovaných priemyselných robotov v Nemecku klesá, Čína a USA napredujú v automatizácii. V Nemecku minulý rok uviedli do prevádzky 24.800 nových priemyselných robotov, čo predstavuje 41 % všetkých inštalácií v Európskej únii, oznámila vo štvrtok Medzinárodná federácia robotiky (IFR). Zároveň však počet nových inštalácií v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol o 8 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Priemyselná automatizácia v Nemecku je na vysokej úrovni,“ uviedla prezidentka IFR Jane Heffnerová. Z pohľadu ročných inštalácií sa Nemecko celosvetovo umiestnilo na piatom mieste za Južnou Kóreou, Japonskom, Spojenými štátmi a Čínou. Pokles v Nemecku IFR pripisuje najmä zníženému dopytu zo strany výrobného sektora, osobitne automobilového priemyslu.
Automobilové odvetvie zostáva najväčším odberateľom robotov. V roku 2025 zodpovedalo za 5800 nových inštalácii alebo 23-percentný podiel na celkovom trhu. V roku 2020 však podiel odvetvia predstavoval až 40 % a odvtedy výrazne klesá. Investície brzdí slabý predaj elektrických vozidiel, ako aj politická a ekonomická neistota. IFR predpokladá ďalší pokles celkového dopytu aj v roku 2026, zatiaľ čo od roku 2027 by mal počet inštalácií opäť rásť.
Podľa IFR nainštalovala Čína v roku 2025 celkovo 354.000 priemyselných robotov. To znamená, že tri z piatich robotov nainštalovaných na celom svete pripadajú na Čínu, čo predstavuje nové rekordné maximum. V čínskom elektrotechnickom a elektronickom priemysle sa nainštalovalo 96.400 zariadení, čo predstavuje nárast o približne 16 % oproti predchádzajúcemu roku. Čínsky automobilový priemysel dosiahol nové rekordné maximum so 78.900 nainštalovanými robotmi.
Podľa IFR rýchlo napredujú aj Spojené štáty, ktoré vlani prvýkrát predbehli Japonsko a stali sa druhým najväčším trhom na svete z hľadiska ročných nových inštalácií.
„Toto oživenie však stojí na krehkých základoch, keďže ekonomiku zaťažujú vysoké ceny energií a štrukturálne problémy,“ upozornil Oliver Holtemöller z inštitútu pre hospodársky výskum v Halle (IWH). Vo svojej jarnej prognóze inštitúty poukázali na utlmenie hospodárskej aktivity v dôsledku vojny s Iránom, ktorá spôsobila prudký nárast cien energií.
Vplyv „energetického šoku“ bol však menej výrazný, než sa pôvodne očakávalo. K oživeniu prispieva aj nárast exportu a expanzívna výdavková politika vlády v Berlíne, ktorá zahŕňa financovanie infraštruktúrnych projektov a obrany prostredníctvom nového dlhu. Ďalší impulz by mohol priniesť pretrvávajúci rozmach umelej inteligencie.
Inštitúty očakávajú, že najväčšia európska ekonomika získa v nasledujúcom roku ešte väčšiu dynamiku aj vďaka predpokladanému nárastu súkromnej spotreby a oživeniu bytovej výstavby. V dôsledku toho predpovedajú na rok 2027 rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,1 %. V jarnom odhade počítali s rastom na úrovni 0,9 %.
Jesenná prognóza je výsledkom spoločného úsilia piatich popredných ekonomických inštitútov: Inštitútu pre hospodársky výskum v Essene (RWI), inštitútu Ifo v Mníchove, Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kieli (IFW), Inštitútu pre hospodársky výskum v Halle (IWH) a Nemeckého inštitútu pre výskum hospodárstva so sídlom v Berlíne (DIW).
Nálada v nemeckej ekonomike sa v septembri zlepšila
Nálada v nemeckej ekonomike sa v septembri zlepšila, a to aj napriek vysokým cenám energií. Index podnikateľskej klímy, ktorý zostavuje inštitút Ifo, vzrástol o 1,1 bodu na 89,9 bodu. Pozorne sledovaný ukazovateľ tak zaznamenal rast už piaty mesiac po sebe a dosiahol najvyššiu úroveň za viac ako tri roky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí v priemere predpokladali nárast na 89 bodov. „Nemecká ekonomika pokračuje v oživovaní,“ uviedol vo štvrtok prezident inštitútu Ifo Clemens Fuest v komentári k výsledkom mesačného prieskumu medzi 9000 podnikmi. K rastu prispeli tak zlepšené očakávania týkajúce sa budúcich podmienok na podnikanie, ako aj pozitívnejšie hodnotenie súčasnej situácie. Automobilové odvetvie sa však naďalej nachádza v „náročnej situácii“, upozornil mníchovský inštitút.
Bafin: Väčšina nemeckých bánk by zvládla prudký pokles globálnej ekonomiky
Väčšina bánk a sporiteľní v Nemecku by dokázala zvládnuť aj prudký pokles globálnej ekonomiky. Oznámil to vo štvrtok Spolkový úrad pre finančný dohľad (Bafin) na základe výsledkov záťažového testu, ktorý uskutočnil v spolupráci s nemeckou centrálnou bankou (Bundesbank). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Tieto inštitúcie majú celkovo pevné základy,“ uviedol Nikolas Speer, vedúci bankového dohľadu v Bafin. V simulovanom scenári však niekoľko desiatok inštitúcií nesplnilo kapitálové požiadavky stanovené regulátorom. „Pozorne sledujeme inštitúcie, u ktorých sa v rámci záťažového testu prejavili problematické oblasti. V prípade potreby prijmeme včasné opatrenia,“ zdôraznil Speer.
Bafin a centrálna banka od apríla preverovali celkovo 1113 malých a stredných finančných inštitúcií, čo predstavuje takmer 90 % úverových ústavov v Nemecku. Záťažový test simuloval krízový scenár v časovom horizonte troch rokov. Eskalácia geopolitického napätia by mohla viesť k ďalším obchodným bariéram, narušeniam dodávateľských reťazcov a rastu cien komodít.
Scenár predpokladal pokles globálneho obchodu, čo by malo negatívy vplyv na zamestnanosť a hospodársky výkon. Okrem toho sa počítalo s rastom úrokových sadzieb a prudkými korekciami na akciových a dlhopisových trhoch.
V takomto záťažovom scenári by koeficient vlastného kapitálu bánk a sporiteľní klesol približne o 3,8 percentuálneho bodu na 14,6 %. To znamená, že inštitúcie by mali menšiu rezervu na zvládnutie prípadných ďalších nepriaznivých vplyvov.
„Pretrvávajúca vysoká neistota, týkajúca sa budúceho geopolitického vývoja, zhoršuje hospodársky výhľad,“ uviedol člen výkonnej rady Bundesbanky Michael Theurer. Úverové inštitúcie preto musia pri plánovaní obchodných aktivít a kapitálu postupovať mimoriadne obozretne, aby si zabezpečili pevný kapitálový základ a dokázali naďalej financovať reálnu ekonomiku aj v prípade nepredvídaných šokov, zdôraznil Theurer.
Od globálnej finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 využívajú regulačné orgány záťažové testy na pravidelné posudzovanie odolnosti bánk v krízových situáciách. Cieľom je čo najskôr identifikovať riziká v súvahách a slabé miesta v obchodných modeloch. V dôsledku takýchto testov môžu regulačné úrady napríklad vyžadovať od jednotlivých finančných inštitúcií, aby držali viac kapitálu, a tým sa lepšie chránili pred prípadnými budúcimi krízami.
Počet novoinštalovaných robotov v Nemecku vlani kleso
Zatiaľ čo počet novoinštalovaných priemyselných robotov v Nemecku klesá, Čína a USA napredujú v automatizácii. V Nemecku minulý rok uviedli do prevádzky 24.800 nových priemyselných robotov, čo predstavuje 41 % všetkých inštalácií v Európskej únii, oznámila vo štvrtok Medzinárodná federácia robotiky (IFR). Zároveň však počet nových inštalácií v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol o 8 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Priemyselná automatizácia v Nemecku je na vysokej úrovni,“ uviedla prezidentka IFR Jane Heffnerová. Z pohľadu ročných inštalácií sa Nemecko celosvetovo umiestnilo na piatom mieste za Južnou Kóreou, Japonskom, Spojenými štátmi a Čínou. Pokles v Nemecku IFR pripisuje najmä zníženému dopytu zo strany výrobného sektora, osobitne automobilového priemyslu.
Automobilové odvetvie zostáva najväčším odberateľom robotov. V roku 2025 zodpovedalo za 5800 nových inštalácii alebo 23-percentný podiel na celkovom trhu. V roku 2020 však podiel odvetvia predstavoval až 40 % a odvtedy výrazne klesá. Investície brzdí slabý predaj elektrických vozidiel, ako aj politická a ekonomická neistota. IFR predpokladá ďalší pokles celkového dopytu aj v roku 2026, zatiaľ čo od roku 2027 by mal počet inštalácií opäť rásť.
Podľa IFR nainštalovala Čína v roku 2025 celkovo 354.000 priemyselných robotov. To znamená, že tri z piatich robotov nainštalovaných na celom svete pripadajú na Čínu, čo predstavuje nové rekordné maximum. V čínskom elektrotechnickom a elektronickom priemysle sa nainštalovalo 96.400 zariadení, čo predstavuje nárast o približne 16 % oproti predchádzajúcemu roku. Čínsky automobilový priemysel dosiahol nové rekordné maximum so 78.900 nainštalovanými robotmi.
Podľa IFR rýchlo napredujú aj Spojené štáty, ktoré vlani prvýkrát predbehli Japonsko a stali sa druhým najväčším trhom na svete z hľadiska ročných nových inštalácií.
