< sekcia

Erdogan sa zúčastnil na moslimských modlitbách v mešite Hagia Sofia

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Erdogan v modlitebnej čiapke a poprední členovia tureckej vlády s rúškami na tvárach si na začiatku modlitieb kľakli na modré modlitebné koberčeky.

Istanbul 24. júla (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v piatok pridal k tisícom moslimských veriacich, ktorí sa zišli v Hagii Sofii zaradenej na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, ktorá sa z múzea opäť premenila na mešitu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Pred začiatkom modlitieb za z minaretov Hagie Sofie ozývalo tradičné volanie muezína. Imám začal modlitby o 13.45 h miestneho času (12.45 h SELČ) po tom, čo Erdogan prečítal verše z Koránu.

Erdogan v modlitebnej čiapke a poprední členovia tureckej vlády s rúškami na tvárach si na začiatku modlitieb kľakli na modré modlitebné koberčeky.

Modlitby, ktoré naživo vysielali turecké médiá, viedol šéf štátneho Riaditeľstva pre náboženské záležitosti (Diyanet) Ali Erbaš.

Istanbulský guvernér Ali Yerlikaya uviedol, že po tom, čo sa davy ľudí prichádzajúce k Hagii Sofii zväčšovali, tamojší predstavitelia prestali ľudí púšťať do tejto oblasti pre obavy zo šírenia koronavírusu. Na Twitteri ľudí poprosil o trpezlivosť a napísal, že mešita bude otvorená pre veriacich až do sobotňajšieho rána.

Na námestí sultána Ahmeda boli rozmiestnené veľkoplošné obrazovky a reproduktory, prostredníctvom ktorých sa modlitby premietali pre tisíce ľudí zhromaždených pred budovou Hagie Sofie.

Hagiu Sofiu postavili ako kresťanskú katedrálu v rokoch 532-537 na príkaz byzantského cisára Justiniána.

Turecký najvyšší správny súd, štátna rada, zrušil 10. júla vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".

Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.