Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. júl 2024Meniny má Drahomír
< sekcia

Analytik: Vstup do EÚ štátom strednej a východnej Európy pomohol

Ilustračná snímka Foto: TASR

Tvrdí, že vstup do Únie krajinám strednej a východnej Európy vrátane Slovenskej republiky v máji 2004 pomohol v oblasti ekonomického rastu a politickej stabilizácie.

Brusel 30. apríla (TASR) - Vstup do EÚ bol jasným prínosom pre krajiny strednej a východnej Európy. V rozhovore pre TASR to povedal zástupca riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku Europeum a vedúci bruselskej kancelárie inštitútu Žiga Faktor.

Tvrdí, že vstup do Únie krajinám strednej a východnej Európy vrátane Slovenskej republiky v máji 2004 pomohol v oblasti ekonomického rastu a politickej stabilizácie. Možno to vnímať podľa neho ako ukončenie procesu demokratizácie, ktorý začal v roku 1989 a pokračoval v deväťdesiatych rokoch.

"Bol to finálny aspekt prechodu na demokraciu a návratu na Západ. Ten proces nebol perfektný, ale môžeme tvrdiť, že členstvo všetkým krajinám "veľkého rozšírenia", veľmi pomohlo na ekonomickej aj na politickej úrovni," vysvetlil.

Dlhé roky po vstupe krajín do EÚ sa v Bruseli hovorilo o "starých" a "nových" členoch. Podľa Faktora to do určitej miery, aj keď menšej ako pred 20 rokmi, pretrváva. Vidieť to podľa neho pri zastúpení ľudí z týchto krajín v inštitúciách EÚ, cítiť to aj na politických či odborných diskusiách.

"Občas sa toto rozdeľovanie objaví, ale keď ide o politickú úroveň tak skôr hovoríme o regionálnych rozdeleniach, ktoré nemusia súvisieť s dátumom vstupu do EÚ. Napríklad baltské štáty spolu so škandinávskymi. Stredná a východná Európa je vnímaná ako určitý celok, nový prvok v Únii a môžeme hovoriť aj o regionálnom zoskupení v rámci strednej Európy ako je Vyšehradská štvorka," povedal.

Tohto delenia sa podľa neho krajiny strednej Európy zbavia až keď sa Únia rozrastie o ďalšie krajiny, napríklad zo západného Balkánu.

Faktor pripustil, že sa množia názory, že EÚ je iná ako keď do nej krajiny vrátane Slovenska v roku 2004 vstupovali, čo pomáha euroskepticizmu. Upozornil, že to treba vnímať v kontexte politických zmien, ktorým od začiatku nového tisícročia čelila nielen Európa, ale celý svet. Únia prešla inštitucionálnymi zmenami prijatými vďaka Lisabonskej zmluve, ktoré ju zmenili v porovnaní s podobou z 90. rokov.

Bola tu finančná kríza, aspekty migračnej krízy, pandémia a v neposlednom rade aj vojna na Ukrajine. "Únia reaguje na všetky tieto krízy. Posilňuje svoju úlohu možno na úkor roly členských krajín, ale je to prirodzený vývoj," vysvetlil. Zároveň poukázal na to, že po 20 rokoch ani ekonomika Slovenska alebo Česka nie je taká istá ako pred vstupom do EÚ, opiera sa o iné piliere ako predtým.

Tento vývoj v časti spoločnosti vyvoláva podľa odborníka nespokojnosť, že pôvodné predstavy sa rozchádzajú s realitou a vedie to aj k hlasom, ktoré žiadajú vystúpenie z EÚ. Upozornil, že je potrebné si dobre uvedomiť dôsledky takéhoto činu. Brexit podľa analytika poukázal na mnohé tienisté stránky vystúpenia Británie z EÚ, čo by malo byť dôvodom na sebareflexiu a uvedomenie si izolácie, do akej by sa krajina dostala. Či už v podobe ekonomických dopadov na proexportné ekonomiky po opustení jednotného trhu alebo ocitnutia sa mimo politických diskusií o Európe.

"Sedieť s ostatnými krajinami za tým istým stolom je dôležité, aj keď nemusíme s nimi vždy súhlasiť. Ale kľúčové je mať možnosť sa vysloviť a byť prítomní," opísal výhody členstva v EÚ.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)