FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Viesť agresívnu vojnu vždy znamená, že by ste mali mať prevahu 3:1 nad možným súperom. Inak tomu nebolo ani v Nemecku, ani v Japonsku. Obe vlády podstúpili najvyššie riziko, uviedol Pöcher.
Autor TASR
Viedeň/Bratislava 7. decembra (TASR) - Prekvapivý útok na Pearl Harbor bol spočiatku pre Spojené štáty americké (USA) šokom, vojnou unavený ľud bol otrasený, no v krátkom čase boli do služby nasadené milióny vojakov a rozbehnutý zbrojný priemysel.
Uviedol to pre TASR pri príležitosti 80-výročia útoku na Pearl Harbor rakúsky generálmajor Harald Pöcher, ktorý je expertom na dejiny japonskej vojenskej histórie.
"V nedeľu 7. decembra 1941 v ranných hodinách napadli japonské torpédové bombardéry tichomorskú flotilu USA, ktorá kotvila pri Pearl Harbor, bez predchádzajúceho vyhlásenia vojny. Bolo to druhé agresívne správanie Japonského impéria. Prvý takýto čin vykonala vtedajšia vládnuca armáda útokom na Čínu v roku 1937. Útokom na Pearl Harbor pomýlená, neschopná vojenská vláda napokon priviedla Japonsko do záhuby," pripomenul Pöcher.
Podľa jeho názoru vtedajšia japonské vojenské vedenie pod vedením generála a predsedu vlády a zároveň ministra vojny Hidekiho Tódža podliehala podobnému bludu ako Adolf Hitler, v tom, že považovala svoje armády za neporaziteľné a nebrala ohľad na akékoľvek geopolitické podmienky.
"Oba štáty, Japonsko aj Nemecko, mali však v porovnaní so Sovietskym zväzom, USA a Čínou oveľa menšie územie a obývalo ich podstatne menej ľudí. Viesť agresívnu vojnu vždy znamená, že by ste mali mať prevahu 3:1 nad možným súperom. Inak tomu nebolo ani v Nemecku, ani v Japonsku. Obe vlády podstúpili najvyššie riziko, keď viedli svoje dve krajiny do vojny, ktorú podľa všetkých možností nebolo možné vyhrať," uviedol daľej Pöcher.
Ako povedal, prekvapivý útok na Pearl Harbor dokonale naplánoval admirál Isoruku Jamamoto, no priamy veliteľ na lietadlových lodiach ho vykonal príliš nesmelo. "S väčšou odvahou mohlo Japonsko spôsobiť americkej flotile ešte väčšie straty. Účinky prekvapivého útoku boli obmedzené a USA sa podarilo zachrániť väčšinu potopených lodí a urobiť ich opäť spôsobilými na plavbu. Prekvapivý útok na Pearl Harbor bol spočiatku pre USA šokom, celou vojnou unavený ľud bol otrasený, no v krátkom čase boli do služby nasadené milióny vojakov a rozbehol sa zbrojný priemysel. Ten umožnil vytvoriť dostatočné kapacity pre výrobu spotrebného tovaru. Obyvateľstvo USA preto počas vojny netrpelo výrazným nedostatkom. USA boli schopné zásobovať svojich hlavných spojencov Veľkú Britániu a Sovietsky zväz zbraňami a vozidlami z pohodlnej pozície," zdôraznil.
"Po útoku na Pearl Harbor boli japonské jednotky schopné dosiahnuť niekoľko veľkolepých úspechov, ale od bitky o Midway v polovici roku 1942 Japonsko čoraz viac strácalo iniciatívu. Na druhej strane USA postupovali pri znovudobytí Pacifiku systematicky a svoje operácie postavili za predpokladu, že utrpia čo najmenej vlastných strát," doplnil Pöcher.
Podľa neho preto trvalo Spojeným štátom viac ako štyri roky - a zhodili dve atómové bomby - kým ukončili vojnu po útoku na Pearl Harbor. "Bez atómového bombardovania by vojna trvala o niečo dlhšie, ale Japonsko bolo už v polovici roku 1945 porazeným štátom. Keby USA nezhodili dve atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, bývalý Sovietsky zväz by s najväčšou pravdepodobnosťou dobyl hlavný severný ostrov Hokkaido. Po vojne by sa Hokkaido teda dostalo pod sovietsky vplyv," zdôraznil záverom odborník na japonskú históriu.
Uviedol to pre TASR pri príležitosti 80-výročia útoku na Pearl Harbor rakúsky generálmajor Harald Pöcher, ktorý je expertom na dejiny japonskej vojenskej histórie.
"V nedeľu 7. decembra 1941 v ranných hodinách napadli japonské torpédové bombardéry tichomorskú flotilu USA, ktorá kotvila pri Pearl Harbor, bez predchádzajúceho vyhlásenia vojny. Bolo to druhé agresívne správanie Japonského impéria. Prvý takýto čin vykonala vtedajšia vládnuca armáda útokom na Čínu v roku 1937. Útokom na Pearl Harbor pomýlená, neschopná vojenská vláda napokon priviedla Japonsko do záhuby," pripomenul Pöcher.
Podľa jeho názoru vtedajšia japonské vojenské vedenie pod vedením generála a predsedu vlády a zároveň ministra vojny Hidekiho Tódža podliehala podobnému bludu ako Adolf Hitler, v tom, že považovala svoje armády za neporaziteľné a nebrala ohľad na akékoľvek geopolitické podmienky.
"Oba štáty, Japonsko aj Nemecko, mali však v porovnaní so Sovietskym zväzom, USA a Čínou oveľa menšie územie a obývalo ich podstatne menej ľudí. Viesť agresívnu vojnu vždy znamená, že by ste mali mať prevahu 3:1 nad možným súperom. Inak tomu nebolo ani v Nemecku, ani v Japonsku. Obe vlády podstúpili najvyššie riziko, keď viedli svoje dve krajiny do vojny, ktorú podľa všetkých možností nebolo možné vyhrať," uviedol daľej Pöcher.
Ako povedal, prekvapivý útok na Pearl Harbor dokonale naplánoval admirál Isoruku Jamamoto, no priamy veliteľ na lietadlových lodiach ho vykonal príliš nesmelo. "S väčšou odvahou mohlo Japonsko spôsobiť americkej flotile ešte väčšie straty. Účinky prekvapivého útoku boli obmedzené a USA sa podarilo zachrániť väčšinu potopených lodí a urobiť ich opäť spôsobilými na plavbu. Prekvapivý útok na Pearl Harbor bol spočiatku pre USA šokom, celou vojnou unavený ľud bol otrasený, no v krátkom čase boli do služby nasadené milióny vojakov a rozbehol sa zbrojný priemysel. Ten umožnil vytvoriť dostatočné kapacity pre výrobu spotrebného tovaru. Obyvateľstvo USA preto počas vojny netrpelo výrazným nedostatkom. USA boli schopné zásobovať svojich hlavných spojencov Veľkú Britániu a Sovietsky zväz zbraňami a vozidlami z pohodlnej pozície," zdôraznil.
"Po útoku na Pearl Harbor boli japonské jednotky schopné dosiahnuť niekoľko veľkolepých úspechov, ale od bitky o Midway v polovici roku 1942 Japonsko čoraz viac strácalo iniciatívu. Na druhej strane USA postupovali pri znovudobytí Pacifiku systematicky a svoje operácie postavili za predpokladu, že utrpia čo najmenej vlastných strát," doplnil Pöcher.
Podľa neho preto trvalo Spojeným štátom viac ako štyri roky - a zhodili dve atómové bomby - kým ukončili vojnu po útoku na Pearl Harbor. "Bez atómového bombardovania by vojna trvala o niečo dlhšie, ale Japonsko bolo už v polovici roku 1945 porazeným štátom. Keby USA nezhodili dve atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, bývalý Sovietsky zväz by s najväčšou pravdepodobnosťou dobyl hlavný severný ostrov Hokkaido. Po vojne by sa Hokkaido teda dostalo pod sovietsky vplyv," zdôraznil záverom odborník na japonskú históriu.
