Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Hoci sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas prímeria výrazne znížil, obe strany v nich pokračujú a vzájomne sa obviňujú z porušovania prímeria.
Autor TASR
Bejrút 27. apríla (TASR) - Vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim v pondelok odmietol plánované priame rokovania medzi Libanonom a Izraelom. Označil ich za „vážny hriech“, ktorý Bejrút destabilizuje, píše TASR podľa agentúry AFP.
„Kategoricky odmietame priame rokovania s Izraelom a tí, čo sú pri moci, by si mali uvedomiť, že ich konanie nebude prospešné pre Libanon, ani pre nich samotných,“ uviedol Kásim vo vyhlásení. Úrady zároveň vyzval, aby „ustúpili od svojho vážneho hriechu, ktorý vrhá Libanon do špirály nestability“.
„Tieto priame rokovania a ich výsledky pre nás ako keby neexistovali a ani v najmenšom sa nás netýkajú,“ dodal Kásim.
Dohodu o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom oznámili Spojené štáty po stretnutí medzi izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamádovou Muawwádovou, ktoré 14. apríla sprostredkoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ide o prvú sériu priamych rozhovorov za uplynulé desaťročia.
Hizballáh bude podľa Kásimových slov „pokračovať v našom obrannom odpore za Libanon a jeho ľudí“. „Bez ohľadu na to, ako veľmi sa nám nepriateľ vyhráža, neustúpime, nepodvolíme sa a nenecháme sa poraziť,“ uzavrel vodca militantov.
Libanon bol vtiahnutý do vojny na Blízkom východe 2. marca, keď Hizballáh začal raketami odstreľovať Izrael, aby pomstil zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri americko-izraelských leteckých úderoch na Irán.
Prímerie medzi Izraelom a Libanonom platí od 16. apríla a na základe pôvodnej dohody malo vypršať v nedeľu. Prezident USA Donald Trump však vo štvrtok 23. apríla oznámil, že bude predĺžené do polovice mája.
Hoci sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas prímeria výrazne znížil, obe strany v nich pokračujú a vzájomne sa obviňujú z porušovania prímeria.
Izrael a Libanon nemajú oficiálne diplomatické vzťahy a od vzniku štátu Izrael sú formálne v stave trvalého konfliktu. Po vojne v roku 1948 vznikla medzi de facto hranica, ale bez mierovej dohody.
„Kategoricky odmietame priame rokovania s Izraelom a tí, čo sú pri moci, by si mali uvedomiť, že ich konanie nebude prospešné pre Libanon, ani pre nich samotných,“ uviedol Kásim vo vyhlásení. Úrady zároveň vyzval, aby „ustúpili od svojho vážneho hriechu, ktorý vrhá Libanon do špirály nestability“.
„Tieto priame rokovania a ich výsledky pre nás ako keby neexistovali a ani v najmenšom sa nás netýkajú,“ dodal Kásim.
Dohodu o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom oznámili Spojené štáty po stretnutí medzi izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamádovou Muawwádovou, ktoré 14. apríla sprostredkoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ide o prvú sériu priamych rozhovorov za uplynulé desaťročia.
Hizballáh bude podľa Kásimových slov „pokračovať v našom obrannom odpore za Libanon a jeho ľudí“. „Bez ohľadu na to, ako veľmi sa nám nepriateľ vyhráža, neustúpime, nepodvolíme sa a nenecháme sa poraziť,“ uzavrel vodca militantov.
Libanon bol vtiahnutý do vojny na Blízkom východe 2. marca, keď Hizballáh začal raketami odstreľovať Izrael, aby pomstil zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri americko-izraelských leteckých úderoch na Irán.
Prímerie medzi Izraelom a Libanonom platí od 16. apríla a na základe pôvodnej dohody malo vypršať v nedeľu. Prezident USA Donald Trump však vo štvrtok 23. apríla oznámil, že bude predĺžené do polovice mája.
Hoci sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas prímeria výrazne znížil, obe strany v nich pokračujú a vzájomne sa obviňujú z porušovania prímeria.
Izrael a Libanon nemajú oficiálne diplomatické vzťahy a od vzniku štátu Izrael sú formálne v stave trvalého konfliktu. Po vojne v roku 1948 vznikla medzi de facto hranica, ale bez mierovej dohody.
